Telové sviece svojpomocne

Telové sviece svojpomocne

Oheň bol odd­áv­na vní­maný ako posvät­ný. Je to živ­el pre­me­ny, zámeru, vide­nia a ráznej sily. Spolu s dymom sa roz­plynie to, čo si už v živ­ote nepra­jeme. Ako popol odchádza do zeme to, čo už viac nepotre­bu­jeme.

Vzorce sprá­va­nia nie sú len v našej mys­li. Prís­tupy, pos­to­je, vnú­torné nas­tave­nia a zvyky sú usadené rôzne na tele. Príliš str­nulé nepružné vzorce sa pre­javu­jú ako stuh­nuté mies­ta a hrčky vo sval­och citlivé na tlak. Krútňavy, uvi­aznu­tia a dooko­la opako­vané škodlivé spô­so­by sprá­va­nia a odpoveda­nia na sprá­vanie druhých býva­jú zase usadené na vírivých prameňoch tela.

Pramene tela sú známe ako čakry – sú to silové mies­ta, brány medzi hmot­ným, duchovným a duševným. Cez ne sa do tro­jrozmerného priestoru a pri­amočiare­ho času pre­javu­jú skry­té živ­ot­né vzo­ry. Zhmotňu­jú sa skry­té pred­pok­la­dy, túž­by, pra­jné aj nepra­jné slová a rodové osudy.

Stá­va sa, že na nepre­javenej úrovni je zapísaná rana. Zra­ne­nie sa tam zapíše vtedy, keď v živ­ote dostaneme úder a ten za daných okol­nos­tí nedokážeme stráviť, pre­tože ešte nie sme dosť sil­ní, schop­ní a vedomí. Vtedy, nedokážeme na udalosť odpovedať a v istom zmysle zmer­avieme – nezmôžeme sa ani k úteku, ani k útoku, ani k súhre ani k odpuste­niu – ostá­vame trpieť. Ostane možno poc­it bez­moc­nos­ti a časom sa zatrp­knu­tie môže pre­jav­iť v podobe nemo­ci.

Duša aj telo si však pra­jú zdravie! Vylieče­nie take­j­to rany sa začí­na jej uznaním, pri­jatím, pochopením, rozdýchaním a vyčis­tením – len potom sa môže sceliť. To je dôvod, prečo pramene tela zno­va a zno­va vynáša­jú vzorce nespra­co­v­aných rozpoložení a nepochopených udalostí.

Stá­va sa, že sa v živ­ote zno­va a zno­va nachádzame v podob­ných zraňu­jú­ci­ch vzťa­hoch a okol­nos­ti­ach. Nie je za tým nepri­azeň osudu ani nehostin­ný svet. Možno sa vlastne ani nič vážne ani nebezpečné nede­je – len nás sa to veľ­mi dotý­ka, nám sa to tak javí. To len bytosť sa túži sceliť: pre­to z duše, ducha a tela vychádza­jú na povrch príz­naky dávnej rany. Sami si podve­dome vytvárame nešťast­né živ­ot­né okol­nos­ti. Zno­va a zno­va máme možnosť vzorec pochopiť, dokončiť raz nedokončený pohyb, uznať dané, pochopiť a odpustiť. Zrov­nať sa.

Oheň je dychom, ktorý prežaru­je, presvetľu­je, prehrie­va, čistí a lieči. So zata­jeným dychom a s úctou zapálená dutá svieca priložená na telo dokáže uvoľniť, roz­pustiť a vyčis­tiť zane­sené pramene tela. Sviečko­vanie je rozhod­nutím pustiť to, čo si už nepra­jem, aby ma ovlá­da­lo – dychom posvät­ného ohňa vyčis­tiť nešťast­né vzorce usadené na našich telách. Možno nám ani nepa­tria, pochádza­jú od rodičov, či prar­o­dičov. Je čas dať im zbo­hom.

Prik­ladáme sviecu na prameň na tele. Otvárame sa prú­de­niu. Chumáče zatuh­nutých poc­i­tov a stra­chov sa rozpúšťa­jú. Spolu s dymom mizne to, čo ich spô­sobo­va­lo. Už sa nemusíme držať a tŕp­nuť, čo nešťast­né nás zasa posti­hne. A ak sa aj niečo stane… Už viem, že to nie je nepra­jná okol­nosť, nie je to zlo – ale hlboká túž­ba bytosti po vyliečení, po pochopení a celistvosti. Duša sa túži sceliť s telom aj duchom – vtedy budeme celí, vnú­torne nenarušení. Už nám cez rany neb­ude unikať sila, už nás nemu­sia zasa­ho­vať bolestivé udalosti. Vtedy budeme zdraví.

Ako zdraví sme vnú­torne slo­bod­ní. Sme celiství, sme súčasťou celku, sme šťast­ní. Naše pramene tvore­nia – naše brány medzi nepre­javeným a pre­javeným – sú voľné, čisté a prú­di­ace. Živ­ot nás napĺňa – už môžeme byť sme­lo sami sebou – celí sa účast­niť na stvorení ako spo­lutvor­covia našich sve­tov!

Zápal, nadše­nie, nabu­de­nie, jas­nosť, žiarivosť – to nech nás spre­vádza. Živ­ot je pohyb, uvoľ­nenosť, voľný plný dych! Nech liečivý ohník horí v tvo­jom srd­ci. Na duchu nech ťa hre­je vedomie, že aj malý plamienok dokáže zázraky.

Vtedy, keď vezmeme zod­poved­nosť do vlast­ných rúk, keď s ohníkom zachádzame bde­lo a vedome, keď sebe z lásky pra­jeme.

Ako si vyrobiť doma telové, prípadne ušné sviečky – návod

Budete potre­bo­vať:

  • tenkú bielu bavl­nenú látku, stačí 20 až 25 cm (dĺž­ka sviečky),
  • kúsok horkej čokolády na kresle­nie ukončo­vacej čiarky a značky na sviečku,
  • trochu kurkumy (prášok) na zafar­be­nie vosku do krás­nožl­ta (možno má aj iné vhod­né účinky),
  • včelí vosk (lep­šie je zohnať ho v podobe tehličiek, predt­lačných plás­tov je ško­da),
  • mast­ný papi­er na peče­nie a plech,
  • ple­chov­ka, hrniec, voda – na roz­tope­nie vosku,
  • drevená pal­ič­ka, rovná naprík­lad liesková (asi o 5 cm dlhšia a trochu tenšia, ako budú sviečky).

Post­up je pomerne pri­amočiary:

  1. Necháme v ple­chovke vo vod­nom kúpeli roz­topiť včelí vosk,
  2. Kým sa topí, nas­tri­háme si asi 12cm široké prúžky bielej tenkej bavlnenej látky,
  3. Nakres­líme rožtekom kús­ka čokolády na prúžky látky ukončo­va­cie značky (asi 3–4 cm od spod­ku sviečky),
  4. Prisypeme do roz­topeného vosku lyžičku kurkumy a zamiešame,
  5. Pripravíme si na pekáč papi­er na peče­nie a naole­ju­jeme pal­ičku, aby sa na ňu vosk nelepil (ja som použil kokosový olej),
  6. Namočíme pripravený prúžok látky do vosku a pal­ičk­ou ho vyti­ah­neme z ple­chovky,
  7. Prúžok látky necháme pár sekúnd odkvap­kať a potom ho rozpre­strieme na papi­er na plechu,
  8. Pal­ičk­ou ho opa­trne zrolu­jeme do valče­ka (do tvaru telovej sviečky), tak aby osta­la vôľa a bolo ľahko pal­ičku vytiahnuť,Snažíme sa pri tom, aby ste­na sviečky neosta­la dvo­jitá: aby obe vrstvy plát­na na seba priliehali, za pomo­ci pal­ičky a prstov koniec látky dobre prit­lačíme, aby svieč­ka pekne držala,
  9. Sviečku necháme vych­lad­núť a zopaku­jeme s ďalším prúžkom látky.

Celý post­up si môžete pozrieť na videu. Ospravedlňu­jem sa za nižšiu kval­i­tu, výpoved­né však dúfam je.

Poznámky:

  • Včelí vosk sa topí asi pri 60-tich stupňoch, takže so sviečka­mi môžete narábať holý­mi ruka­mi, popále­nie nehrozí.
  • Od vosku zamazaný riad sa ťažko umý­va vodou — ľahko ho však zotrieť papierovou utierk­ou, keď riad dáte na chvíľu vyhri­ať do teplovz­dušnej trú­by.

Použitie sviečok

Prichys­táme si:

  • misku s vodou na uhase­nie sviečky,
  • väčšiu pinze­tu na prí­pad­né odstrá­ne­nie zuhoľ­nateľnej látky, ktorá ostá­va, ako svieč­ka horí,
  • telovú sviecu,
  • zapaľo­vať,
  • papierovú vreck­ovku či kúsok látky medzi telo a sviečku, keby počas prik­lada­nia kvapol vosk.

Pred samot­ným sviečko­vaním doporuču­jem stíšiť sa a sústrediť sa. Predýchať svo­je telo a uvoľniť sa v prí­jem­nom prostredí. Liečivé pôsobe­nie môžeme pod­poriť otvorením posvät­ného priestoru: spo­jením sa so štyr­mi sve­tový­mi strana­mi, so Zemou pod nami a Nebom nad hlavou, so svo­jím stre­dom: so srd­com, ťažiskom, s dušou a prí­tom­nosťou. Vhod­ná je aj mod­l­it­ba, naprík­lad táto:

Večné svet­lo živé sve­tom, daruj silu rod­nú živu. V noci aj vo dne buď vedomie, ochraňuj dušu, osvetľuj ducha. Pomôž v múdrosti, pomôž v ľúbosti, pomôž v chá­paní všetkých bytostí.

Novo­dred­ná mod­l­it­ba (zdroj: Žiarislav)

Odporúčam pri použití doma vyrobených sviec nikdy nebyť sám. Ak si aj sám sviečky prik­ladáš – mal by byť ešte niek­to ďalší prí­tom­ný, kto ti drží pole bezpečia. Niekedy sa stane, že sa domáce sviece sprá­va­jú trochu nepred­ví­dane. Nehrozí, že by svieč­ka vzbĺk­la. Môže z nej však kvap­núť horiaci vosk – hlavné nebezpečen­st­vo spočí­va v tom, že človek sa vyplaší, sviečku vzbrk­lo pustí s ruky a niečo zapáli.

Pre zmienený prí­pad kvap­ky vosku odporúčam mať medzi telom a sviečk­ou kúsok látky či papierovú vreck­ovku. Sviečku môžeš držať buď priloženú na tele, ale­bo pár milimetrov nad ním. Prik­ladať ju môžeš na silových mies­tach tela po osi tela a aj na iné mies­ta, ktoré cítiš, že to potre­bu­jú. Oko­lo očí radšej opa­trne. Uvoľni sa a nechaj sa ruku so sviečk­ou viesť svo­jím vnú­torným vedením, sústre­dený na svoj stred, na srd­ce, dych a svo­je ťažisko. Tvo­ja duša vie, čo tre­ba – povedie ťa.

Po ruke maj určite misku s vodou na uhase­nie sviečky. Dobre tiež padne aj pinze­ta, ktorou môžeš odstrániť vyhorenú časť sviečky. Ak sa ti stane, že svieč­ka dymí zo spod­ku a nemá riad­ny ťah, pomôže, ak do nej zdola fúkneš.

Osob­ne ma ten­to spô­sob sebačis­te­nia a lieče­nia veľ­mi milo prek­va­pil. Hoci som bol v priebe­hu prik­lada­nia sviečky prvý raz mierne napätý, poc­it potom bol sku­točne uvoľnu­jú­ci. Výrazne som cítil, ako čosi ťažké a zby­točné z tela odchádza.

Čo ešte dodať? Dobre je pred začatím práce vysloviť svoj zámer či pri­an­ie. Na kon­ci sa zase poďako­vať posvät­né­mu ohníku, sied­mym smerom, uza­vrieť otvorený posvät­ný priestor, dobre vyve­trať, zbytky sviečok vonku spáliť a popol darovať Zemi.

Použi­tie toho­to návo­du je na vlast­nú zod­poved­nosť.

Liečivé sviečko­vanie pra­jem 🙂

Zanechaj odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *