Počul si ten príbeh o žabe, ktorá sedí dolu v studni a rozpráva o tom, aký je svet? Slnko a mesiac sa mihnú hore nad úzkym obzorom orámovaným skalami, vlhké papradie pod nimi a bzučiace komáre – toto je jej svet. Čo taká žaba o svete vie?
Počul si ten príbeh o studnici múdrosti? Keď sa hladina upokojí, vidíš… Seba! Svoj odraz, svoj obraz – takýto si – všetko, čo vidíš, si ty. To, čo vravím druhým, druhému, tebe – sú to vlastne správy pre mňa samého.
Dolu v studni je prítmie. V temnote lepšie vnímať duchov, cítiť jemnú dušu. Medzi papradím, v machu, vlhku, medzi kameňmi… Svetlo sa tak neodráža a keď sa lepšie zahľadíš, skrze hladinu uvidíš… Hĺbku!
Svet za zrkadlom. Prezri cez odraz, cez povrch vody! Uzri ten prameň, čo sa na dne v strede studne víri! Odtiaľ prúdi život, životodarná voda, odtiaľ vedie… Z hĺbky Zeme. Zvieratá k nej chodia piť: aj ten veľký jeleň a laň, aj ľudia si sem chodia načrieť bohatstva!
Žaba sedí v studnici múdrosti. Čo ona vie o svete? Čo ja, čo ty o ňom vieme?
Články, ktoré nasledujú, prišli ako správy mne samému odo mňa samého. Delím sa o ne s tebou, môžu sa ťa týkať, nemusia. Viedli ma a vedú ma – domov.