Škola nech je ohniskom

Škola nech je ohniskom

Dieťa sa učí to, čo teba zaujíma, to, čo tebe robí radosť. Keď dieťa vidí blízkeho človeka vykonávať nejakú činnosť s⁠ nad­šením – vtedy sa ono od neho rado, samovoľne, pri­rodze­ne učí. Doslova je k tomu pritiahnuté, k tej činnosti. V školách sa takto, hoci aj od výborného učiteľa, dieťa doká­že prinajlepšom naučiť ako učiť, ako učiť druhých. Pre­tože ten učiteľ len učí, nerobí nič iné.

Škola ako činorodé zázemie

Zdravé školy by nemali byť vedené učiteľmi, ale ľuďmi, čo robia čokoľvek a robia to s nadšením. Školy by mali byť platformami pre nadšených ľudí, nech je ich povolanie akékoľvek. Mali by byť zázemím pre tých, ktorí sú otvore­ní a ochotní pracovať v spoločnosti detí – a keď ony prej­avia záujem, ukázať im, vysvetliť im, viesť ich, aby deti sami zažili krásu tej činnosti a poňali jej zmysel.

Školy by mali byť takýmito spoločenskými základňa­mi, mali by utvárať priestor a dávať prostriedky. Predov­šetkým by mali byť miestom stretnutí dospelých ľudí s⁠ deťmi – skutočných dospelých, takých, ktorí našli v⁠ ži­vo­te svoje poslanie a naplnenie – takých, ktorí tvoria svoje život­né dielo. Školy nech sú miestami stretnutí, kde by sa práve toto mohli deti naučiť: ako byť samostatný a⁠ zároveň spoločenský, zodpovedný a tvo­rivý, ako si do­bre viesť a žiť dobrý život. Ako neostať tým dieťaťom, ktoré po­tre­buje, ako nechcieť byť potrebný – ale rozvinúť sa – skrátka byť, žiť a žiariť… S ľahkosťou pracovať a byť pro­spešný a úspešný nie preto, že chcem peniaze a potre­bujem uznanie spoločnosti, ale skrátka preto, že som.

Priestor pre zdieľanie nadšenia

Spoločnosť by mala vytvoriť priestor – nie tá nejaká spo­ločnosť, ale my, rodičia, súrodenci, priatelia detí. Mali by sme spoločne vytvoriť takýto priestor, takéto zázemie. Je to v našom spoločnom, ľudskom, všeobecnom záujme, aby sa nadaní ľudia nevenovali len svojim veciam, ale aby mali v svojej práci priestor aj pre deti, pre našu živú bu­dúcnosť. Aby mali popri práci podmienky svoje nad­šenie, zápal a radosť zdieľať s nami ostatnými.

Nie len deti to totiž potrebujú – my všetci sme pod­vyživení, hladní, nenaplnení. Nám všetkým chýba tá sila a radosť žiť, pracovať, tvoriť, robiť svoj život a svoje okolie pekným. Nerozvinuli sme si túto zá­klad­nú schopnosť – schopnosť dýchať s ľahkosťou v prúde, schopnosť žiariť do okolia prítomnosť pohrúženia, v ktorom sa rozdiel me­dzi prácou, zábavou a⁠ odpočin­kom stiera. Je to schop­no­sť oddať sa mnohorozmernej zmysluplnej činnosti! Vte­dy idú veci ľah­ko, vtedy sa Svet stáva svetlým!

Všetci môžme byť učiteľmi

Ty sám si učiteľ, keď máš radosť z toho, čo robíš. A keď nie, keď to robíš iba z povinnosti, keď trpíš ako obeť pred­určená okolnosťami, keď je to zadaná robota pre domnelý pros­pech iného – dieťaťa, spoločnosti? Keď sa snažíš, keď si myslíš, že musíš pomáhať druhým, ktorí nie sú dosta­toční – pomáhaš im, aby boli podľa predstáv, pomáhaš im, aby aj oni boli v napätí a trpeli a tŕpli pre domnelý cudzí cieľ… Keď sa obetuješ či za­predávaš seba pre „do­bro“ niekoho iného… Vtedy silu a nad­šenie nemáš. Bez ohľadu na tvoje za­mestnanie a papiere, ty učiteľ nie si. Nie si napojený a ostávaš suchý, neplodný, nenaplnený, hladný. Nič deťom nedávaš – naopak, silu im kradneš.

Skutočné učenie je vždy vzájomné. Keď to oboma smermi prúdi, vtedy nie len žiak – aj učiteľ sa živo učí – vte­dy oheň horí. Nejde totiž o učivo, ktoré učiteľ už ovlá­da, ale o vzájomné stretnutie bytostí v mnohorozmernej prítom­nosti, tam sa ukrýva vzrušujúca hĺbka možností!

Sme v tom spolu, deti, učitelia, pracujúci aj dôchod­covia – učiteľom môže byť každý z nás – tým, čo žije! Ten, kto rád číta a rád píše, ten nech učí čítanie a písanie. Len akoby pomimo nech si k deťom odskočí – vtedy to pojmú rady. Deti totiž nemajú byť tým stredobodom záujmu, je ním naša spo­ločná súhra, to celé dianie, priebeh, príbeh.

Takže nena­dávajme, ale potiahnime spolu za správ­ne konce. Vytvorme priestor, podporme sa navzájom! Kaž­dým svo­jim dychom, tepom svojho srdca, tým ako žije. Nech ty sám môžeš byť vzo­rom svojmu okoliu!

Tvoja úloha

Praješ si, aby veci boli lepšie? Ty si stredom svojho sveta – ty sám si ho utváraš. Až ľudia, ktorí našli samých seba, svoj stred a poslanie, až tí dokážu tvorivo a s nadšením zmysluplne spolupracovať. Až tí môžu ako samostatní jedinci spoločne vytvoriť niečo živé. Novú školu! Nové zdravé pojatie školy – takej, ktorá by nebola o⁠ vzde­lávaní dru­hých – takej, ktorá by bola priestorom vzájom­nej spo­lu­práce za prítomnosti detí.

Až vtedy, keď deti prejavia záujem, vtedy, keď sa zanietia, otvoria… Vtedy, nech je tu priestor venovať sa im, rozvíjať ten zápal, ukázať, viesť ich, primerane ich veku a schopnostiam – pomaly rozdúchavať ten pla­mienok. Najprv ho však treba zažať a ešte skôr pripraviť chránený priestor kruhu – naše spoločné ohnisko. Až z ne­ho môže vzísť nová, zdravšia spoločnosť!

7 thoughts on “Škola nech je ohniskom

  1. Romana Howe

    nádhera! Je smutné, že pro tolik lidí, zvláště pedagogů, je toto nepochopitelné. Co se jim asi muselo stát, že se tak zablokovali, že nevidí Slunce, neslyší zpěv ptáků, necítí vítr povívat jejich duší? Nebo se tak narodili? ………….xxxx

    1. vercarsen

      oni to chapou, ale system nepusti, museji konat jak je prikazano

      1. Systém pustí, ale až človeka, ktorý je dospelý. Nepustí takého, ktorý je od systému stále závislý, ktorý je duchovne závislý od matice, od matrixu, tak ako je dieťa od matky. Nepustí ani takého, ktorý začne proti systému bojovať, tak ako pubertiak, keď vzdoruje rodičom. Aby ale človek dospel, potrebuje si prejsť vlastnou duchovnou smrťou – a k tomuto nás školstvo ani spoločnosť nevedú, práve naopak – vytláčajú a potláčajú smrť a vedomie smrti kde sa len dá… (To v počítačových hrách a vo filmoch nie je skutočná smrť, pretože táto je len naoko, človeka nemení.) Výsledok je, že je väčšina spoločnosti ustrnie v polohe detí (otrokov) a vládnu im tí o málo vyspelejší, vychcaní meraví pubertiaci… Smrť je Zem, je návrat do kolobehu života.

        1. Katarina Matejickova

          Vystihnuté do bodky! Dakujem.

      2. Romana Howe

        tak já mám jinou zkušenost, nikdo z mých kolegů na ZŠ nechápe 🙁

Zanechaj odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *