Mal som v sebe pnutie… Predstavoval som si, aký život by som rád žil — a neveril som si, že ten prechod zvládnem. Vzhľadom na to, ako som poznal svoje telo a psychiku. Viac vecí mi za posledný rok-dva nevyšlo. Uvedomoval som si čoraz väčšmi, že toho v sebe veľa potrebujem poliečiť, uzdraviť: v prvom rade vzťah so sebou samým — nadobudnúť silu, istotu, sebahodnotu.… Inak nemá zmysel vstupovať do nových vzťahov: s domovom, prácou, ženou…
Bol som úprimne prekvapený, že ma volá Peru. Presnejšie, “dietovanie rastlín” podľa tradície národa Shipibo. Teraz píšem po návrade z tohto ústrania. Že čo mi tých 30 dní s mapačom, čučuašou, bobinsanou, ajahuaskou, čakrunou a čirik sanangom prinieslo? Je toho mnoho, v základe asi toto:
- Spomalenie, trpezlivosť, spokojnosť. Uvedomil som si, že od kedy pamätám, tak sa za niečím ženiem, že na seba tlačím… Vytváram si napätie, ktoré škodí môjmu zdraviu a pohode. Mesiac mimo ruchov a záväzkov mi umožnil uzrieť, že veci majú svoj prirodzený čas. Niet sa za čím náhliť. Prítomnosť, mier a spokojnosť sú hodnotnejšie ako čokoľvek iné. Veľmi dôležitý je čas pre modlitbu, pre vďačnosť za to, čoho sa mi dostáva, pre priania, osobné aj široké.
- Prínosy cvičenia mysle. Predtým som si na niečo takéto vôbec nenachádzal čas. Ledva som stíhal, nemohol som si dovoliť 10 minút bdelého ničnerobenia sám pre seba. Pochopil som, že cvičenie sa v sústredení, bezmyšlienkovosti a vytrvaní má veľký prínos pre bežný život. Ako čokoľvek iné, aj schopnosti mysle sa dajú cvikom zlepšovať. Menej zbytočných myšlienok znamená viac pohody a prítomnosti. Lepšie sústredenie a vytrvanie zase umožní byť s prácou skôr hotový a mať čas na iné veci: rodinu, koníčky, rozjímanie v prírode…
- Súcit. Do rúk sa mi dostala knižka od Dalajlamu (The Art of Happiness), vďaka ktorej sa mi toho veľa doskladalo. Pochopil som, že súcit môže byť riešením (ak nie jediným riešením) osobných aj celospoločenských ťažkostí. Lepšie povedané, konanie nie z miesta moci, hnevu či strachu, ale z miesta súcitu, pričom činy samotné môžu byť aj rázne, ak je to potrebné. Vďaka knižke som tomu porozumel na úrovni mysle, neskôr mi ajahuaska ukázala celú vec v živých názorných príkladoch.
- Jasnosť, sila, sebadôvera, nadšenie. Na tele aj na duchu sa cítim výborne, akoby ľahšie. Rozpustilo sa množstvo strachov, ktoré ma predtým nevedomky obmedzovali a vyčerpávali. Akoby sa zdvihla hmla a vošlo do môjho sveta väčšie svetlo — je to krásny pocit. Veľmi dúfam, že pretrvá. Zároveň viem, že ho musím ďalej pestovať, dbať o seba, svoje vedomie, spôsob trávenia času, rozlišovať, kam dávam pozornosť a čo prijímam do seba a svojho sveta. Rastliny ma budú ďalej sprevádzať.
Teším sa. Delím sa s vami o pár fotiek a obrázkov z mojej cesty.
P.S. Ďakujem Matejovi Starkov za umožnenie a sprevádzanie, sám by som sa nepodujal
