Liečivé jedlo

Liečivé jedlo

Foto Ladomíra, zdroj ved.skS jedlom sa prepájame so svojím prostredím a so Zemou samou, spoločným jedlom sa prepájame navzájom ako ľudské spoločenstvo. Toto sú vážne veci – nehodí sa ich brať na ľahkú váhu. O jedlo, jeho zaobstaranie, spra­co­vanie a prípravu sa vždy v minulosti starali hospodári: gazdiná a gazda. Boli vážení, ctení a⁠ uzemnení – v spo­jení so Zemou ju vnímali – cítili, čo potrebujeme. Zem ich viedla ako na nej hospodáriť a ako pripravovať jej dary.

Čím sa líšilo vtedajšie jedenie od toho dnešného? Pred­ovšetkým si ľudia jedlo vážili, stôl bol posvätným miestom, rovnako ako pec a oheň, kde sa jedlo pripra­vo­valo. S poliami, lúkami a lesmi mali ľudia osobný vzťah, ako aj so zvieratami a rastlinami – cítili ich, vníma­li, cenili si ich a ctili. Zaobchádzali s nimi úsporne – tak, aby z nich mali čo najširší osoh a straty životnej sily boli čo najmenšie. Jedlo, ktoré jedli, odpovedalo ich nezriedka telesne veľmi náro­čnému spôsobu života. Jedli domáci kváskový chlieb, rôzne kaše, kyslú kapustu, veľmi cenená bola slanina, klobásy a syry nechávali vyzrieť za pôsobe­nia ušľachtilých plesní, mlieko píjali kyslé, varili po­lievky. Jedli to, čo dané obdobie práve ponúkalo, pestovali veľmi veľa dru­hov ovocia, ktoré rôzne uchovávali a pripra­vovali. Ne­ma­lú časť ich stravy tvorili divé jedlé byliny a plody.

Predpríprava semien

Naši sedliacki predkovia semená pred jede­ním zbavo­vali och­ran­ných prostriedkov – protivýživových látok, ktoré se­mená prirodzene obsahujú. Semiačko si totiž v⁠ prvom rade praje vyklíčiť a nebyť dovtedy zjedené. Orechy, stru­koviny a⁠ zr­ná preto obsahujú látky, ktoré v tele živo­čí­chov narušujú správnu činnosť trávenia a znemožňujú tak využiť niektoré v semene obsiahnuté živiny. Naprí­klad kyselina fytová sa viaže na enzýmy, ktoré prevádzajú minerály cez črevnú stenu a⁠ bráni tak ich vstrebávaniu.

Z⁠ tohto dôvodu sa obilniny a semená v minulosti vždy pred použitím ne­chá­vali napučať či na­klí­čiť, pražili sa alebo kvasili, prí­padne sa mleli na múku, z ktorej sa spravilo cesto, kto­ré kyslo a potom sa pieklo. Nepouží­valo sa však droždie, ktoré je novodobou záležitosťou, ale polodivý kvá­sok, ktorý síce pracuje pomalšie a me­nej pred­vída­te­ľne, výsledok je však pri správnej príprave z⁠ hľadiska stráviteľnosti neporovnateľne lepší.

Dnes sa namiesto riadneho kvasenia nepriaznivé lát­ky zo zŕn odstraňujú spravidla strojovým spracovaním. Výsledkom je biela múka, biela ryža či biely cukor, ktoré sú už zbavené častí semien a rastlín obsahu­jú­cich ne­vhod­né látky – zbavené sú však aj prospe­šných látok, ktoré našim telám následne chýbajú.

Kvasená zelenina

Nie len semená sa kvasili – aj zelenina často pre­chádzala mliečnym druhom kvasenia. Bunky rastlín majú totiž odolnú bunkovú ste­nu a väč­šina živín je vnútri nich – práve kvasenie alebo aj varenie bunkové steny rozruší a⁠ živiny uvoľní. Do kys­lých polie­vok sa vtedy nepridával ocot – kyslosť bola dôsled­kom prirodzeného kvasenia po tom, ako sa poliev­ka nechala na teplej peci. Rovnako tak v mlieku rozložia pro­spešné baktérie laktózu, ktorá je pre väčšinu do­spelých ľudí neprijateľná, na stráviteľné živiny.

Kvasenie je tiež výborný spôsob dlhodobého uchová­vania potravín – nie len kapu­stu je možné naložiť, mož­ností je neobmedzene! Základom kvasenia je živá kultúra mliečneho kvasenia – tá sa buď vytvorí z⁠ mikro­orga­nizmov prirodzene poletujú­cich v ovzduší a⁠ ži­júcich na koreňoch rastlín či povrchu plodov – alebo tomu môžeme pomôcť. Výborným pros­triedkom pre rých­le podnietenie kvasenia nalo­ženej zeleniny je naprí­klad kul­túra obsiah­nutá v kefí­rovej srvát­ke. Pri kyslej kapuste vtedy stačí použiť o po­lovicu menej soli.

Mliečne kvasenie

Teším sa mlieku, ale prijímam ho len v podobe kefíru alebo dobre vyzretého syra. Surové mlieko totiž pre väčšinu dospelých ľudí nie je vhodné, pretože už nemajú enzým pre štiepenie mliečneho cukru – laktózy. Ťažkosti môže spôsobovať ja mliečna bielkovina kazeín, ktorá je ťažko stráviteľná – hlavne ak bolo mlieko pasterizované: ohrev totiž zničí v mlieku prirodzene obsiahnuté enzýmy, ktoré by nám inak s jeho trávením pomohli. Mlieko nám potom väč­šom množstve vyslovene škodí. Síce sa dá si na priemyselne upravené čerstvé či trvanlivé mlieko zvyknúť – ale aj keď sa už neprí­jemné prízna­ky nedostavujú, stále nám takéto mlieko neprospieva.

Keď už piť mlieko, tak kysnuté! Kyslé mlieko je vý­sledkom práce jednobun­kových mikroorganizmov, ktoré tie pre nás nepriaz­nivé látky v⁠ mlie­ku trávia a premieňa­jú. Takéto kyslé, bak­téria­mi riadne spracované mlie­ko, je pre nás už vhodnejšie a mô­že nám prospievať – aj keď aj voči tomu sú výhrady a ne­platí to pre každého. Je samoz­rejme veľký rozdiel v tom, aká živá kultúra mlieko kvasí: jeden kmeň baktérií jogur­tu toho spraví oveľa menej ako druhovo veľmi rôznorodý mikro­bióm kefíru. Čerstvo na­do­jené mlieko, ako ho poznali naši prarodičia, bývalo samovoľne osíd­ľované pestrou mikroflórou priro­dzene sa nachádza­jú­cou na ve­mene zdravej kravy. Kysnutie tiež podporovali kul­túry, ktoré žili a samo sa zuš­ľachťovali na dlho­dobo opa­kovane používaných nádo­bách. Pri zacho­vaní základnej čistoty to vôbec nebolo nehygienické: nie mŕtva steri­lita je zdravá – práve zdravá živá mikroflóra má schopnosť potlačiť nežiadúce choroboplodné zárodky.

Pred rozšírením priemyselného potravinárstva v 21. storočí sa mlieko nikdy pred výrobou syrov, kefí­ru či pred kysnutí nepreváralo. Ohrev či pasterizácia síce ničí prí­padné choroboplodné zárodky – zároveň však zničí aj živú mikroflóru mlieka, ktorá predstavuje priro­dze­nú ochranu mlieka pred cudzorodými zárodkami. Keď dlhšie necháš na teple pasterizované mlieko, ono neskys­ne, ale začne smrdieť – pokazí sa. Ohrev tiež znižuje do­stupnosť vitamínov B6 a B12 a zhoršuje už zmienenú stráviteľnosť mlieka, pretože ničí enzýmy. Odporúčam teda na prí­pra­vu mliečnych výrobkov používať surové, pokiaľ pochádza od zdravých zvierat z⁠ prírodných hospodárstiev.

V praveku sa kvasilo v mechoch z⁠ bacho­rov pre­žú­vavcov, v ich črevách alebo v hlinených nádobách na teple pri ohni, či jednoducho v jame v zemi vystlanej lis­tami. Kvasenie a kysnutie – cudzím slovom fermentácia – je vlastne vonkajší druh trávenia, ktorý ľudia využívali odjakživa. Kvasením a zrením nezriedka nechávali pre­chádzať aj mäso rýb či diviny. Dôvod bol prostý: takéto jedlo dlho nepod­ľahne skaze a je stráviteľnejšie.

Je dôležité rozlišovať medzi technikami spracovania po­tra­vín, ktoré uchovávajú či zvyšujú množstvo živín v potrave, a tými, ktoré nás o ne pripravujú. Mrazenie všeobecne väčšinu živín uchová­va, nakladanie, fermentovanie a pridávanie bakteriálnych kultúr pod­ľa tradičných spôsobov zvyšuje dostupnosť množstva ži­vín tým, že zosilňuje aktivitu enzýmov. Sušenie na slnku je prastarým spô­sobom konzervovania potravín, ktorý živiny uchováva a dokon­ca ich množ­stvo zvyšuje. Mali by sme sa ale vyhýbať potravinám spra­co­vaným metódami, medzi ktoré patria vysoké teploty vráta­ne paste­rizácie, sušenia za vysokých teplôt, spracovania obilia za vysokých teplôt a tlaku (extrudovanie) a tiež olejom získavaným extrakciou za vysokých teplôt a pomocou rozpúšťadiel.“ – Sally Fallonová, Mary G. Enigová, PhD. Vyži­vu­jící tradi­ce. Strana 50. Preložené.

Za celým záz­rakom kvasenia stoja mikróby druhovo príbuzné či totožné s tými, ktoré máme sami v⁠ našom tráviacom ústrojenstve. Kvasené potraviny nám prospie­vajú vlastne aj spät­ne: posilňujú náš črevný mikro­bióm – to spolo­čenstvo malých bytostí vnútri nás. Týchto máme v se­be viac, ako je buniek nášho te­la – črevné mikróby sú totiž oveľa men­šie ako ľudské bunky. Majú váhu!

Naša črevná sústava je vstupnou bránou do nášho tela a jej povrch je väčší ako ten našej kože. Je teda pochopiteľné, že tráviaca sústava je veľmi úzko pre­via­zaná s⁠ obranným imunitn­ým systémom. Platí, že čím je črevná mikroflóra zdrav­šia, tým sme aj my voči cho­robám odol­nejší a celkovo zdravší. Zdravé a správne pripravené jedlo je tak predpokladom zdravia celého človeka!

Poctivé kysnutie

Ešte sa vrátim ku kysnutému pečivu. Done­dávna sa pri kysnutí cesta nepoužíval z drož­dia vyrobený kvások ale divo vypestovaný kvások, o ktorý sa starali v⁠ každej domácnosti či pekárni. Základom takéhoto kvásku sú jednobunkové bytosti pri­rodzene sa vysky­tujúce v pro­stredí, na zrne a na koreňoch rastlín. Tieto rôznorodé mikroorganizmy pre nás dokážu spra­covať obilnú ­ku oveľa dokonalejšie ako jeden kmeň kvasníc nachá­dzajúci sa v droždí. Okrem iného, dokážu podstatne znížiť obsah lepku. Droždie sa začalo používať preto, že podnieti rýchle a ľahko predvídateľné kysnu­tie, ktoré nemusí pre­biehať na dva razy, ako je tomu u kvás­ku – výrob­covia potom ľahšie dodržiavajú zabehnutú normu. Avšak, práca chvatná málo platná: naše telo po­tom získa z⁠ chleba oveľa menej živín. Droždie nezvláda roz­ložiť všetky ne­prospešné látky, ktoré sa v⁠ zrne prirodzene vyskytujú – prinajmenšom pri celozrnnom pečive je dô­ležité použiť doma chovaný divý kvások.

„Doporučujeme používať rôzne druhy celozrnného obilia, ale s dôležitým varovaním. Fosfor v otrubách celých zŕn je viazaný v⁠ látke zvanej kyselina fytová. Kyselina fytová sa viaže so železom, vápnikom, horčíkom, meďou a zinkom v črevnom trakte a bráni ich vstrebávaniu. Celozrnné obilie tiež obsahuje inhibítory (rušiče) enzýmov, ktoré môžu narušiť trávenie obilia. Tradičné spoločnosti obvykle svoje obilie pred konzumáciou namáčali či fermentovali, čo sú postupy, ktoré neutralizujú fytáty a inhibítory enzýmov a⁠ ma­jú ten účinok, že natrávia obilie tak, aby všetky jeho živiny boli dostupné. Klíčením, namáčaním cez noc a staro­módnym kva­sením kváskom možno docieliť tohto procesu natrá­venia v⁠ našich vlastných kuchyniach.“ – Sally Fallonová, Mary G. Enigová, PhD. Vyživující tradi­ce. Strana 25. Preložené.

Čí chlieb ješ, toho pieseň…

Chlieb je viac ako len základ­ná potra­vina za pár eur zo sa­mo­ob­sluhy: ctili sa ním hostia, je to boží dar! Pečenie chleba bývalo niekdy hrdou výsadou slobodných ľudí. V⁠ koreňoslovných slovníkoch sa dočítaš, že anglické vý­ra­zy pre šľachticov, pre paniu a pána, úzko súvisia s⁠ chle­bom. Slová „lady“ a „lord“ obsa­hujú staroanglický slovný koreň „hlaf“, ktorý má v sú­čas­nej angličtine tvar „loaf“, s⁠ výz­namom: peceň (chleba). Pôvodný tvar slova lady do­slova zna­me­nal „tá čo pečie chlieb“ a⁠ slovo lord sa v pôvod­nej podobe vykladá ako „strážca chle­ba“ – bolo to oslovenie pre gazdu – hospodára. Naše slovo chlieb ob­sa­hu­je ten istý slovný koreň a dávny slovanský zvyk vítania hostí chle­bom a⁠ soľou svedčí o podobných súvislostiach.

Sloboda súvisí so samosprávou a hmotnou a duchov­nou sebestačnosťou – s⁠ nezávislosťou na cudzích pánoch. Pred nástupom feudalizmu sme žili v rodovej demokracii – v spoločnosti dedín a občín, kde každý muž a žena spravujúci vlastnú hospodársku jednotku boli slobod­ný­mi ľuďmi. Znakmi šľachty sú práve sloboda a samospráva – hrdých a slobodných ľudí doprevádzali dlhé vlasy a⁠ po­bočná zbraň, v staršej dobe sekera či palica. Šľachta súvisí so šľachtením: s vlastným rodom, rastom, rozvo­jom a⁠ zu­šľach­ťo­va­ním. Sloboda nie je právom – ona je výsadou, na ktorú treba vyrásť, vyspieť, dozrieť. Mladý človek sa slobodným stal, keď obradne prešiel do kruhu dospelých mužov – hospodárov… Keď sa vzchopil, vyrov­nal, poznal a pochopil, čo je to Svet a Zem… Keď si zaslúžil uznanie a⁠ ukázal, že si dokáže dobre viesť – keď už nepotreboval nad sebou pána a⁠ po boku mu stála vedomá žena.

Pred­pokladom slobody je pochopenie samého seba – chápanie sa, prijímanie sa, vlastná celistvosť. Do celku nás prepája duša, telo a duch. Duša je našou spo­ločnou zemou a ko­reňmi, z ktorých sme sa zrodili… Cez telá nás prepája naše vzájomné cítenie, srdce a dych, tep práce, spoločne trávený a zdieľaný čas… Na úrovni ducha nás spájajú naše slová, náš jazyk, dohody, spôsoby, obrazy, príbehy a⁠ piesne: kultúra, ktorá je naša!

Ako celiství a spojení s vlastným telom, zemou, prítomnosťou – vtedy sme vedomí – vtedy vieme! Mimo iného vieme, ako na zemi žiť, čo pestovať, ako to pri­pra­vovať, ako spolupracovať, ako spoločne sláviť a pri­praviť hostinu – práve usporiadanie a vedenie slávnosti bývalo sú­časťou prechodu mladého páru do dospelosti.

Očistenie vedenia

Keď vykročíš k slobode – keď sa vzchopíš a prevezmeš zodpovednosť za vlastné zdravie a stravu – tvoje telo ťa samo navedie k tomu, čo je pre teba zrovna dobré jesť. Avšak, predpokladom je najprv dostatočne sa prečistiť, aby si svoje telo dokázal vnímať – hlavne je potrebné prestať sa upínať na predstavy o výžive, uzemniť sa v prí­tomnosti – a odpútať sa od chorobných závis­lostí: hlavne na bielom pečive a na bielom rafinovanom cukre.

Dobrý spôsob pre prečistenie je dočasné úplné vylú­čenie bieleho pečiva, bielej ryže a rafinovaných potravín: olejov a cukru. Môže to byť výzvou! Oveľa ľahšie býva vylúčiť zo svojho jedálnička mäsové výrobky: na ne totiž nebýva vytvorená silná závislosť. Ľudia, ktorí sa roz­hod­nú zmeniť svoje stra­vovanie zdra­vým smerom, pre­to ľah­šie pristúpia na ve­getariánstvo či vegánstvo.

Podstatou škodlivosti a návykovosti výrobkov z bielej múky a bieleho cukru je prudký výkyv hla­di­ny cuk­rov v⁠ kr­vi a následný stav opojenia, ktorý vyvolajú. Cukry sa dostanú do krvi príliš rýchlo, lebo ich neza­brz­dia iné lát­ky, ktoré v prirodzenej strave cukry dopre­vádzajú. Rafi­nované – prečistené – prie­myselné výrobky sú zbavené minerálov, vitamínov a en­zý­mov, kto­ré sú nevyhnutné pre správne strávenie cukrov. Pri trávení musia byť po­tom tieto chýbajúce výživové zložky dodané z⁠ telesných zásob. Jedlo z takýchto potravín dokáže prudko rozkolísať látkovú výmenu človeka, po­škodzovať tak orgány a viesť k dlhodobému nedostatku niekto­rých živín.

Koho by napadlo, že na tanie­ri môže byť chyba nie len u mä­sa, ale v prílohe? Že nie vajce je ťažkosťou, ale biely chlie­b? Dôvod, prečo sú obchody plné bieleho pe­čiva, cestovín, cu­kroviniek a sladených nápojov je ten, že tieto dlho vy­držia na policiach a v skladoch. Znižujú tak pre­vádz­kové náklady obchodníkov, zdravie však nešetria.

Za choroby, ale aj za niče­nie ži­votného prostredia, môže viac ako jede­nie pocti­vých živo­číšnych výrobkov práve mono­kultúrne pestovanie obil­nín a stru­kovín a do­pyt po výrob­koch z nich: po bielej múke, bielej ryža, sóji, cukre či rafinovaných olejoch. Sprá­vne vedené pasienky môžu Zemi pro­spievať! Do Európy sa už nikdy nevráti v⁠ 17. storočí vy­hubený tur divý, hovädzí do­bytok je však schopný jeho mies­to v⁠ ko­lobehoch a väzbách prírodnej krajiny čiastočne zastúpiť.

Výborným pomocníkom pri zmene stravovacích zvy­kov je spomenutý jednodňový pôst. Na za­čiatku si to pýta pevnú vôľu, neskôr to už pôjde samo: telo si zvykne a raz za čas si samo očistu vypýta. V deň pôstu ne­bývam hlad­ný a čo viac, do­sta­vujú sa príjemné pocity šťastia. Pôstom sa čistí nie len telo ale aj duch. Má­vam vtedy tiež zvlášt­ny nad­hľad: vidím veci v mojom živote jasnejšie.

Výživné tuky

V dobe pred rozšírením priemyselné

Skús raz obedovať ako vte­dy, keď hostiny boli lie­čivým­i slávnosťami. Vtedy, keď nebol každý zvlášť pono­rený do svojho osobného taniera… Jedlo sa spoločne a zo spolo­čného – veď sme jedna veľká rodina! Obetovali sme jedlo spoločnému celku, zo spoločných mís sme si lyžicou na­čie­rali, zdieľali sme pokr­my. Videli sme, ako sme si všet­ci podobní a zároveň sme odlišní, ako sú naše chute a potreby spolu vzájomne previazané, v⁠ ko­le dávania a pri­­ma­nia… Skutočným bohatstvom je zdravie a živé napĺňajúce vzťa­hy – tak si doprajme! Až keď sami sme úplní a šťastní, až potom do­ká­žeme úprimne a slobodne priať aj druhým.

ho poľnohospodárst­va si ľudia najviac cenili živočíšne tuky – mali na to dobrý dôvod: svoje veľa-tisícročné skúsenosti. Príslušníci všet­kých prí­rod­ných národov boli ochotní vynakladať zvlášt­ne úsilie a precestovať veľké vzdiale­nos­ti, aby zabezpečili tieto potrebné živiny, predovšetkým pre tehotné ženy a⁠ de­ti: či už sa jednalo o loj a vnútornosti veľkých bylino­žravcov alebo o plody mora.

V týchto tukoch je obsiahnutých veľa živín nevy­hnutných pre zdravý vývoj človeka – živín, ktoré si ľudské telo z rastlinnej potravy vytvoriť nedokáže alebo dokáže len veľmi obmedzene. Naši predkovia vtedy vedeli, že pre silu a zdravie celého kmeňa je potrebné, aby predo­všetkým mladomanželia, tehotné ženy a deti dostávali túto hodnotnú potravu. Dokonca to siahalo až tak ďaleko, že boli kvôli tomu ochotní podnikať ozbrojené výpravy či nasadiť vlastný život pri nebezpečnom love. Hr­din­ské činy patrili k obradom prechodu, ktorým sa v tých­to kultúrach z mládencov stávali uznávaní dospelí muži.

Neskôr, v časoch poľnohospodárstva a chovu dobytka boli najväčším majetkom stáda dobytka – a tí, čo ich pásli a strážili ich, požívali veľkú úctu. Napríklad sviniar – lesný pastier svíň – bol v stredoveku váženým a uzná­va­ným človekom, podobne aj bača. Bola to zodpovedná práca, pretože bez darov od týchto zvierat by celé spo­lo­čenstvo trpelo – ľudia vtedy vedeli, že bez masti či mas­la by sa nasledujúce pokolenia nevyvíjali správne a zdravo.

Názor na tuky sa obrátil v dobách priemyselného hos­po­dár­stva. Stroje umožnili ľahko obrobiť veľké polia a⁠ do­pestovať aj veľké množstvo zrna a olejnatých semien. Lacnejšie ako preháňať zvieratá po pasienkoch bolo držať ich v maštali a kŕmiť pokosenou suchou trávou, zrnom a⁠ olejnatými semena­mi. Toto malo dva vážne dôsledky.

Prvým dôsledkom je, že tuk a mlieko zvierat, ktoré sa neživia von­ku ich prirodzenou potravou nie sú tak zdravé a hod­not­né ako živočíšne výrobky pochádzajúce od ich šťastnej­ších príbuzných. Druhým dôsledkom bolo, že priemysel sa musel starať aj o odbyt nových rafinovaných rastlinných olejov a tukov. Ľudia boli reklamou dlhdobo presviedčaní, že zdravšie sú rastlinné oleje a výrobky z⁠ nich – nie že by zdravšie naozaj boli… Sú predovšetkým oveľa lacnejšie a⁠ predstavujú pre potravinárske spoloč­nosti veľké zisky.

V záujme týchto spoločností bolo podpo­ro­vať a platiť vedecké štúdie, ktoré by očiernili živo­číšne tuky v⁠ pro­spech rastlinných olejov a margarínov. Ruka v⁠ ruke z tým šla široká masmediálna kampaň vy­chva­ľujúca hydro­geni­zované margaríny ako zdravé pre srdce. Dnes vieme, že vte­dajšie mar­garíny, teda stužené rastlin­né oleje, boli vyslo­vene jedovaté. S tými dnešnými je to síce o čosi lepšie – stále však predstavujú pre naše telá pohromu.

Za civi­li­za­čné telesné aj duševné onem

Skús raz obedovať ako vte­dy, keď hostiny boli lie­čivým­i slávnosťami. Vtedy, keď nebol každý zvlášť pono­rený do svojho osobného taniera… Jedlo sa spoločne a zo spolo­čného – veď sme jedna veľká rodina! Obetovali sme jedlo spoločnému celku, zo spoločných mís sme si lyžicou na­čie­rali, zdieľali sme pokr­my. Videli sme, ako sme si všet­ci podobní a zároveň sme odlišní, ako sú naše chute a potreby spolu vzájomne previazané, v⁠ ko­le dávania a pri­­ma­nia… Skutočným bohatstvom je zdravie a živé napĺňajúce vzťa­hy – tak si doprajme! Až keď sami sme úplní a šťastní, až potom do­ká­žeme úprimne a slobodne priať aj druhým.

ocnenia a rôz­ne vývi­nové poruchy môžu do veľkej miery práve zmeny v⁠ našom stravovaní. Keď to zhrniem… Zdravými živo­číš­nymi tukmi sú maslo z mlieka od zdravých kráv pasúcich sa na zelenej lúke, najlepšie z nepasterizovaného mlieka, a kača­cia, husacia či brav­čová masť zo zvierat, ktoré be­ha­jú vonku na slnku a živia sa prevažne svojou prirodze­nou potravou. Sú nie len zdra­vé, pre zdravý vývin človeka sú dokonca nevyhnutné!

Zdravými rastlinnými olejmi sú tie, ktoré sa pri te­pelnom spracovaní a pri vystavovaní vlhku a vzduchu, neznehodnocujú – netuchnú a nežltnú. Z rastlinných olejov sú vhodné výhradne tie, ktoré pochá­dzajú z tep­lých zemepisných šírok: Na varenie možno použiť olivový olej a na pečenie aj kokosový olej – a samozrejme aj maslo alebo masť. Rastlinné oleje mierneho pásma, ako je napríklad slnečnicový, je radno jesť len nerafinované, za studena lisované a tepelne neupravené – a len ako do­plnok stravy. Obsahujú totiž pre človeka nevhodný pomer omega-6 a omega-3 viac-nenasýtených mastných kyse­lín. Po tepel­nom spra­covaní, zožltnutí či priemyselnom stužení, sú tieto oleje pre naše telá vyslovene škodlivé. Dôsledky sa však nepre­javia hneď a priamo, ale len po­stu­pne v⁠ prie­behu rokov a na ďalších pokoleniach.

Je známkou dospelosti prevziať zodpovednosť za svoj život – a aj za svoje stravovanie! Znamená to prestať sa riadiť povrchnými názormi a ísť viac do hĺbky a šírky kul­túrnych a zemských súvislostí – smerom k sebestačnosti.

Mäso

Naši sedliacki predkovia mäso jedli, ale menej, ako je dnes bežné. Jedli ho účel­ne – aby prežili obdobia, keď ne­bo­lo dostatok iného jedla, a aby zužitkovali zvieratá, kto­ré museli pred zimou odprevadiť, pretože by tieto nemali čo žrať. Nebolo zďaleka možno zabezpečiť na zimu seno pre všetky hos­po­dárske zvieratá.

Mäso je pomerne ťažko stráviteľné: sila, ktorú nám chudé mäso do­dá zriedka prevýši úsilie potreb­né na jeho strá­venie. Toto je dôvod, prečo boli v⁠ mi­nu­losti cenené hlav­ne tuky a vnútornosti.

Orgánové mäso a ryby majú svoj dôležitý význam: mastné výrob­ky z nich obsahujú veľa esenciálnych biel­kovín: takých, kto­ré ľud­ské telo potrebuje a nedokáže si ich samo vyro­biť z⁠ rast­linnej potravy. Tiež platí, že pri rôz­nych príležitos­tiach býva žiaduce zjesť niečo ťažšie a⁠ sý­tej­šie – a posilniť sa tak pred náročnou prácou či pevnejšie zasadiť svoje ve­domie do osobnosti.

Je dôležité, aby zvie­ra bolo odpre­vade­né so súcitom a s úctou, tak ako sa to robilo, keď ľudia zvie­ratá ešte sami chovali a mali s nimi živý vzťah. V dnešnej dobe by som mastné jesť neodpo­rúčal, pokiaľ nie je domáce, z do­bré­ho chovu alebo z di­viny. Nanešťastie sa stalo nor­mou chovať zvieratá v⁠ nepri­rodzených, priemyselných pod­mien­kach, kde nevidia Slnko, nepasú sa na tráve a hý­bať sa môžu iba obmedzene. Tieto zvieratá sú vytrhnuté z⁠ kolobehu života a v akom-takom stave živoria len za pomoci rôznych liekov.

Ži­vo­číšne výrobky zo zvierat držaných v umelých chovoch navyše neob­sahujú niektoré pre nás kľúčové živiny, kvôli kto­rým sme ich v minulosti vlastne jedli – tieto látky týmto zvieratám chýbajú rovna­ko ako nám!

Vajíčka od sliepok, ktorým je umožnené vyhrabávať a vyďobávať vonku im pri­rodzenú potravu, ktorou sú červíky a zelené rast­liny, obsahujú omega-6 a⁠ omega-3 matné kyseliny v pre nás zdra­viu prospešnom pomere blízko jedna ku jednej, kým vají­čka od sliepok kŕmených prevažne obilím môžu obsa­ho­vať až 19-krát viac omega-6 ako omega-3 kyselín.

Jedenie živočíšnych výrobkov z priemyselných veľ­ko­chovov má ďalší nepríjemný rozmer: prijímaním ostatkov týchto zvierat sa naše osudy s⁠ ich osudmi pre­pletajú. Čo druhému konáš, to sa ti vracia – taká je zákonitosť Ves­míru. My sami sa po­stupne môžeme nájsť v polohe týchto zvierat: zavretí medzi štyrmi stenami vlastných okol­nos­tí, povinne trpíme. Vedomím unikáme pred prítom­nos­ťou, pred životom, ktorý nás nenapĺňa a neteší. Správame sa ako tie vykrmované zvieratá – prepadáme konzumu.

Využiteľný vitamín B12 sa nachádza výhradne v živočíšnych produktoch. Telo si ukladá zásoby vitamínu B12, ktoré môžu vy­držať po dva až päť rokov. Keď dôjde k vyčerpaniu tejto zásoby, nasledujú onemocnenia z nedostatku vitamínu B12.– Sally Fall­onová, Mary G. Enigová, PhD. Vyživující tradi­ce. Strana 27.

Túžba po Zemi

Za potrebou jesť mäso s každým jedlom môže byť ešte čosi viac: prirodzená túžba po prepojení so Zemou – túžba mať váhu, zmysel, opodstatnenie, túžba byť ctený, uzemnený, byť súčasťou, mať svoje miesto, byť⁠ milo­vaný. Táto túžba je opodstatnená a prirodzená, avšak bola pokrivená… Je to túžba dotknúť sa pravdy, smrti a zeme, ktoré boli z na­šich životov vy­tlačené.

Pokiaľ sa však ľudia Zeme zároveň štítia? Namýš­ľajú si, že sú niečo zvlášť, niečo výnimočné, niečo mimo? Istia sa pred náhodou, štítia sa zeme, pra­chu, špiny a⁠ hu­musu? Boja sa divých zvierat, medve­ďov, vlkov, kliešťov či komá­rov? Boja sa uvoľniť vo vlastnej prirodzenosti? Nadávajú si: „Ty krava, sliep­ka, hus, koza, suka, sviňa…“ Raz boli toto všetko po­svätné a uctievané zvieratá Matky Zeme.

Títo ľudia uviazli v začaro­vanom kruhu – opa­kovane sa snažia tráviť tú obrov­skú plochu zeme v⁠ mä­se sú­stre­denú. Spojiť sa so Zemou sa im však nedarí. Nie sú jej otvorení, nedôverujú, chýba im pokora, úcta. To, čo po­tre­bujú, nie je mäso, ani pozemky, moc či peniaze – ale smelosť otvoriť sa pravde, oddať sa jej, uvoľniť sa, sprítomniť sa a vydýchnuť si!

Riešením môže byť dočasne prestať jesť mäso, prestať našu Veľkú Matku ťažiť, znásilňovať a vykorisťovať – začať sa čistiť. Postupne sa vyjasní myseľ a spriechodní vedenie – člo­vek uzrie. Uvedomí si, čo konal a poprosí o⁠ odpustenie. Vzdá sa svojej namysle­nosti. Pokloní sa Zemi. Po­tom, keď vezme s⁠ pl­ným vedomím do úst kúsok mäsa – potom s dotykom pravdy, váhy a⁠ večnosti – napl­nený vďač­nos­ťou a otvo­rený v dôvere – sa znovu­zro­dí. Živá Zem ťa pri­víta v⁠ hre života, radostného, zmy­sel­ného, naplňu­júceho… Zem a⁠ Pravda – veď oni od­jak­živa boli tvojou podstatou!

Strukoviny

Dnes je mäso často nahradzované sójou. Sójové „mäso“ či tofu môže byť posun dobrým smerom: je lepšie jesť priamo sóju ako mäso zvierat kŕmených sójou. Nie je to však žiadna výhra: 90% predávanej sóje je geneticky up­ra­ve­nej a je pestovaná veľmi jedovato. Navyše, sója priro­dze­ne ob­sa­huje hormóny, ktoré nás nezdravo ovplyvňujú – ne­odporúča sa preto jesť ju častejšie ako dva razy do týždňa. Sója tiež prirodzene obsahuje látky, ktoré bránia našim telám vstre­bávať z potravy živiny. Kvasenie, ktoré je súčasťou výroby tem­pehu a sójovej omáčky tieto látky odstráni, avšak vegetariánmi obľúbené tofu ani sójové „mäso“ kvase­ním neprechádza. Na sóju našťastie nie sme odká­zaní: máme hrach, cizrnu, fazuľu, mungo, šošovicu…

Strukoviny môžu nadúvať – dobre je preto nechať ich pred varením napučať či naklíčiť a variť ich na dva razy tak, že pôvodná voda sa vyleje. Pomôcť môže aj vhodné kore­nie, napríklad zázvor, rasca, rímsky kumín, tymián či aníz. Ko­renie celkovo spraví dobre, čo sa chuti aj strá­vi­teľ­nosti týka. Strukovinové jedlá sa dobre dopĺňajú s obi­lninovými a vždy sa tak väčšinou jedli.

Pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú mäsu, je dôležitým bodom vitamín B12, ktorý sa nac­hádza v človeku použiteľnej po­dobe len v potravinách živo­číšneho pôvodu. B-dvanástka sa dokáže v tele dlhodobo uchovať, takže jej nedostatok v⁠ strave sa začne prejavovať len po­stupne, napríklad pocitom úzkosti či telesnou slabos­ťou.

Na pokrytie den­nej potreby sa človeku doporučuje vypiť v priemere asi tri poháre kyslého mlieka den­ne alebo zjesť štyri vajíčka, či kus syra – môže to byť aj viac v závislosti na tvojej váhe a da­nostiach. Keď pôvodní obyvatelia Ameriky ulovili bizóna, jeho pečeň rozdelili, aby z nej kúsok dostal kaž­dý člen kmeňa – podobne aj hovädzia pečeň je na B12-ku výni­močne bohatá: dva de­kagramy by mali samé pokryť tvoju týždennú potrebu.

Sladká sebaláska

Hlad po sladkom súvisí s túžbou byť milovaný – je to pod­vedomá snaha vynahradiť si jedlom chýbajúcu lásku, ktorej sa nám ako deťom možno nedostalo. Priznaj si to, otvor sa jej! Ty sám si ju dokážeš dať! Základom je seba­láska: až keď ľúbiš sám seba, až potom sa dokážeš otvoriť aj láske od iných. Obejmi sa, maj sa rád! Sprav niečo pre seba, daruj si čas, naplň sa žiarou, zo srdca, zvnútra! S⁠ radosťou si zacvič, uvoľni sa, zabehaj! Od­kedy sa prijímam a⁠ ľú­bim, zmenili sa mi chute: častejšie mi teraz príde na jazyk kyslé či šti­pľa­vé. Oveľa viac než sladká chuť ma láka pestrosť a vyváženosť.

Aby sa človek cítil spokojný, celý a úplný – dobre padne príleži­tostne si naplno dopriať… Veď láska ide aj cez žalúdok! Nie však úpadkovým spôsobom, nie ume­lými keksíkmi ani kolou, ale zdravým a prirodzeným spôsobom: spraviť si napríklad celý sladký ovocný deň a⁠ najesť sa dosýta! Najlepšie v období, keď je veľa zrelého ovocia – sprav si jahodový alebo melónový deň, či jabĺ­čkovú sláv­nosť! Naj­krajšie je to priamo pod stromom. Úpl­ne vtedy cítim, ako sa aj jablonka sama teší, že ma takto môže obdariť chuťou, výživou, láskou. Pri­jímanie jedla má vlastne veľa spoločného s milo­vaním – môže to byť zmyselné, vzru­šujúce, naplňujúce. Zdravá strava je spätá so zdravým milostným životom!

Dary priamo od Zeme a Slnka

Obrať si jablká zo stromu, poďakovať mu za jeho dar? V⁠ du­chu aj tých dobrých ľudí chválim, ktorí tieto jab­lone vysadili. Maličké sú jabĺčka, ale chutia! Ak ná­hodou náj­dem červíka, nevadí. Červík svedčí, že jabl­ko je čisté – nebolo dvadsať razí po­strekované ako tie z veľkoskladu.

Už za domom mám kopu zeleniny, ktorá je oveľa vý­živnejšia a hodnotnejšia, ako tá dovezená zo Špa­nielska či Holandska – púpava ani mrlík nerástli na vodných roztokoch vo fóliov­níkoch, ale priamo tu pod nebom a zo zeme – a na­vyše sú zadarmo! Dnešné priemyselne pesto­vané obilniny a⁠ ze­le­nina obsahujú opro­ti stavu pred 70 rokmi niekedy už len jednu pätinu minerálnych látok. Je to dôsledok necitlivého prie­my­sel­ného poľnohos­podár­stva, u ktorého je sila zeme nahra­dzo­vaná hnojivami a⁠ polia sú zhutnené vplyvom ťažkých strojov. Vo stvrdnu­tej pôde voda nevsakuje do hĺbky, ale steká po povrchu – vrch­ná vrstva humusu je tak z⁠ pôdy vymý­vaná a odpla­vovaná. Časté kyslé dažde navyše brá­nia minerálnym látkam, aby sa viazali v pôde.

Tie živiny, ktoré ešte v rastline sú, sa následne zväčša zni­čia priemyselným potravinárskym spracovaním. Vý­sled­kom môže byť jedlo, ktoré nám síce dodá kalórie, tie sú však silou jednostrannou a nevyváženou, je bez života a po­trebných životodárnych látok. Je to zvrátená výživa, ktorá nám potrebné hodnotné látky počas trávenia ešte odčerpá. Nie je to plno­hod­notná výživa pre celú ľudskú bytosť. Takáto strava ti umožní prežiť, ale nie rozvíjať sa do nových rozmerov, celistvo rásť a⁠ dospievať. Ľudia na priemyselnej strave len jedia a⁠ spotrebúvajú, stále však ostávajú hladní, ne­uspo­kojení, ne­spo­koj­ní, nepokojní. Sú vyhladovaní a čas­to záro­veň tučnejú,pretože látková pre­mena a rovnováha v ich⁠ telách je narušená.

Nech je jedlo tvorím liekom! Všetko, čo zjeme nás nejako ovplyvňuje a veľmi záleží od tvojho naladenia a⁠ sta­vu. Čo jednému pomôže, môže inému uškodiť. Záro­veň si na veľa vecí dokážeme zvyknúť. Najlepšie ti povie vlastný pocit, pohnutie a vnútorný hlas – keď sa naučíš ich vní­mať. Hranica medzi jedlom a liekom sa ľahko stratí napríklad pri bylinách. Veľa z nich neradno užívať dlho­dobo či v⁠ spo­jení s neja­kými inými – alebo naopak: mali by sa užívať v⁠ zmesi. Je však aj pár takých bylín, ktoré sú liečivé a⁠ zároveň sa môžu užívať každodenne. Neúčinkujú totiž jednostranne na nejakú našu časť, ale celistvejšie: do­kážu naše telo celkovo vyladiť. Do tejto skupiny lieči­vých bylín patrí čakanka, ktorej opražený rozomletý ko­reň sa pije v⁠ podobe kávoviny (cigorka), alebo tiež zelený čaj, zázvor (ďumbier) či ženšen (všehoj). Výborné účinky má aj kur­kuma v spojení s trochou čierneho korenia.

Divorastúce jedlé byliny nám zase môžu pomôcť našim telám do­pl­niť tie pod vplyvom priemyselnej stravy chýbajúce živiny. Plané a di­vé jedlé „buriny“ sú na vita­míny a mi­nerály veľmi bohaté – a⁠ nie len na ne: aj na jemnú a divú životnú silu, ktorá nám tak chý­ba… Výborné sú jarné listy lipy, medvedí cesnak, púpava, pŕhľava, hviezdi­ca, mrlík, šťaveľ či začiatkom zimy šípky. Treba im však prísť na chuť, otvoriť sa im! Dary priamo z⁠ prí­rody človeka pre­pája­jú s vlastnou priro­dze­nosťou, di­vo­kosťou, slobodou, voľ­nosťou. Prijatím s⁠ vedením, úctou a vďa­kou sa z⁠ pla­ných jedlých rastlín stávajú bez­prostredné da­ry Zeme prepája­júce človeka s⁠ je­ho božskou pod­sta­tou. Vítajú nás v tanci života! Bylinky sú posli našej milej Ze­me. Otvor sa im, prij­mi ich dar, prijmi ju: Zem je liečivá!

Voda a vzor života

Čo piť? Vodu. Všetko ostatné pôsobí viac či menej odvod­ňujúco – človek ostane smädný, aj keď zmysly možno na­čas oklame, často ostáva až dlhodobo odvod­nený. Slad­ké či alkoholické nápoje môžu byť liekom či jedom – v⁠ závis­losti od miery a použitia. Ich účelom nie je uhasiť smäd – by­linkový odvar s⁠ medom či pá­lenka boli pôvodne liekmi. Ovplyvňujú premenu látok v⁠ tele a aj vnímanie a⁠ vedo­mie. Dokážu liečiť, pri pravi­delnom nadmernom užívaní však strácajú dobré účinky a⁠ začínajú škodiť.

Voda má svoj vzor – kvet života, vidieť ho napríklad v⁠ snehových vločkách. Najkrajší vzor má pramenitá voda, voda z prirodzene tečúceho potoka či šťava rastlín. Ži­vému vzoru vody pro­spieva prirodzený vlnivý pohyb, prú­denie. Naopak, vzor po­škodzujú pravouhlé potrubia, rov­né upravené ko­rytá riek, chemické prímesy či rôzne druhy umelého žiarenia.

Voda je prijímajúca: berie na seba citový náboj a ľud­ské zá­me­ry. Voda načítava informácie z jej okolia, naprí­klad z⁠ nádoby, v ktorej je. Voda má pamäť a to, čo je v nej uložené, ovplyvňuje jej vlastnosti a pôsobenie na živé bytosti: môže nás dobre naladiť, alebo naopak rozladiť.

Život sám je úzko spätý s vodou a⁠ naše ľudské telá a⁠ rovnako tak aj telá rastlín a⁠ živočíchov so vzorom vody súznejú – z morí sme niekedy dávno vyšli a⁠ voda je stále základom našich tiel. Neprekvapí teda, že sami máme schopnosť vzor vody opraviť, vyladiť – ale len vtedy, keď sami sme zdraví a v dobrej nálade.

Na vodu pôsobí, s akým vedomím k nej pristu­pujeme: ovplyvní ju význam, aký jej dáme, to, čo jej vtisneme, ako ju označíme. Keď k nej pristúpim ako k⁠ živej, živou sa pre mňa stáva. Na­opak, keď ju označkujem čiarovým kódom, uzavriem do fľaše a vyhlásim za tovar, ona potom svoj prirodzený živý vzor stráca. My všetci sme schopní takto s vodou pra­co­vať – záleží len na tom, akí prostí sami sme: aký čistý je náš zámer, akí otvorení a žiariví sme. Naše ľudské telá sú prinajmenšom z troch štvrtín vodou – na tvojom vzťahu k vode sa od­ráža, aké vzťahy máš s ľuďmi okolo seba, ako ich prijímaš, ako si ich ctíš a vážiš.

Sám pijem najradšej čistú vodu hneď ráno po tom, ako vstanem, pol litra aj viac. Vodu z vodovodu ne­chávam odstáť, aby chlór vyprchal, alebo ju nechám pretiecť cez uhlíkový filter. Pred pitím si vodu pek­ným slovom a živou silou od srdca naladím. Prajem si, aby mi bola dobrá, aby jej vzor bol živý, ladný, zdravý, prirodzený.

Živý vzor má ešte jednu príjemnú vlastnosť: do­káže sa šíriť, zapĺňať a opravovať miesta, kde sa pred tým kvet života poškodil a stratil. Keď v čistej ná­dobe zmiešam trochu pramenitej vody s väčším objemom tej z vodo­vo­du, vzor života sa rozšíri na celý obsah nádoby.

Jednoduchá strava

Jedným z liečivých spôsobov stravovania je delená strava – je ľahšie stráviteľná a za istých okolností aj výži­vnejšia a ľahšia na prípravu. Jej podstata je jedno­duchá: potra­viny sa delia na skupiny podľa zložky, ktorá v⁠ nich prevláda a navzájom sa na tanieri stretávajú len tie skup­iny, ktoré sa spolu ľahko trávia. Skupiny sú štyri: biel­kovi­nová, škrobová, ovocná a⁠ vše­stranná skupina.

Všestranná skupina je zvláštna: pa­tria sem potraviny, ktoré sa ľahko strávia spolu skoro so všet­kým ostatnými, alebo sa jedia zvyčajne len v malom množ­stve. Patri sem tuky, oleje, orechy, jogurt, kefír, kyslé mlieko, kyslá smotana, zele­nina, kvasená ze­lenina, klíčky, koreniny, huby a se­miač­ka. Môžeme ich spokojne jesť buď spo­lu s prevažne škrobovými potra­vinami (obil­niny, zemiaky, ku­ku­rica, pohánka, stru­koviny či med) ale­bo sprevažne biel­kovinovými po­tra­vinami (vajcia, syry, ry­by, mä­so, araši­dy, mandle – a aj sója). Väčšie množstvá prevažne škrobových a⁠preva­žne biel­kovinovýchpotravin by sa však navzájom miešať ne­mali. Ovocie naj­lepšie jesť na práz­dny žalúdok a samé.

Napríklad omaste­né halušky s⁠ kyslou smotanou ale­bo kyslou kapustou sú ľahko stráviteľné – škroby s tukom alebo ze­leninou. Aj s trochou smotany a bryndze by boli ešte v pohode. Vyprážaná ryba s hranolkami – teda biel­ko­viny a škroby s väčším objemom tepelne narušených rastlinných olejov – však v⁠ po­riadku nie je. Vyprážané jed­lá celkovo nie sú zdravé – pôvodne boli len pánskou výstrednosťou. S biel­kovinami ide zele­ni­nový šalát, pokojne aj so za studena lisovaným olejom, na­močenými či opra­ženými semiačkami alebo orechmi.

Hlavne pri varených zložkách jedla pomáha, keď telu spolu so stravou doplníme enzýmy, ktoré sa varením zni­čili. Tieto sa inak prirodzene v potra­vi­nách nachádzajú a⁠ pomáhajú s⁠ ich trá­vením a vstrebávaním. Na enzýmy bohaté prílohy sú kvasená ze­lenina a v menšom množ­stve rôzne kvasené nápoje.

Pri liečení tráviacich ťažkostí môže tiež dobre padnúť vylúčiť ťažko stráviteľné bielkoviny ako sú mliečny ka­zeín a pšeničný lepok. Predovšetkým je dobre zrieknuť sa potravín, ktoré ich obsahujú, boli tepelne upravené a ne­prešli kva­sením či kváskovým kysnutím. A samozrejme: vyhnúť sa rafino­vaným olejom, rafinovanému bielemu aj hnedému cukru a sla­de­ným nápojom.

Aby bola delená strava liečivá, je dôležité nechávať si medzi rôznymi jedlami do­statok času. Žalúdok sa tak stihne vy­prázdniť a naša trá­viaca sústava si oddýchne. Ovocie sa v⁠ žalúd­ku spracuje do hodiny. Škrob­ovo-zele­ninové jedlo v žalúdku pobudne dlhšie, asi dve-tri hodi­ny. S⁠ biel­ko­vinovo-zele­ni­novým jedlom to môže byť rôzne: va­jcia, tvaroch, hydina či ryba pobudnú v ža­lúdku asi dve hodiny a⁠ tvrdý syr či tuhšie mäso aj päť-šesť hodín. Oproti tomu, zle zostavené mastné bielkovinovo-škrobové jedlo s kom­pótom a zákuskom nás môže v ža­lúdku ťažiť aj dvanásť hodín. Navyše, pri ťažkom trávení môžu vznikať škodlivé látky. Týmto sa telo bráni tak, že obalí vnútro črevnej ste­ny hlienom, uzatvorí sa tak však aj voči žiaducim živinám.

Jesť päť jedál denne, alebo pomedzi raňajky, obed a⁠ večeru ešte kadečo maškrtiť je novodobý meštiansky zlozvyk. Pre dobré trávenie prospeje jesť tri razy denne, ale zato sa najesť do sýta – dopriať si koľko čoho si telo pýta! Prípadné škvŕkanie v bru­chu je zdraviu pro­spešné – tvoje črevá sa vtedy čistia.

Prílišná úzko­stlivosť však tiež nie je dobrá! Sem-tam prospeje aj nejaká sviatočná výstre­dnosť – dobre padne príležitostne pra­vid­lá zdravej stravy rozvoľniť. Všedný deň však nech je mierny a zdravý! Výsledok vedomého a⁠ zod­povedného spô­sobu stravovania je, že človek je by­strejší, neťahá ho to poobede spať, stačí mu jesť menej a⁠ celkovo sa cíti lepšie a⁠ zdravšie.

Chvála za dary

Počas hostín zažívali na­ši predkovia pocit hojnosti, pes­trosti – každý niečo priniesol a spolu zdieľali bohatstvo. Človek jedol z toho i z toho, mohol sa presýtiť tým všet­kým a ce­lý sa preniesť cez svoje iné strádanie. Spievalo sa, hralo sa aj tancovalo. Bol to vlast­ne obrad, bola to slávnosť. Ak sa to podarilo, človek našiel svoju mieru a⁠ už si nepot­reboval nič brať či dokazovať si na úkor druhého: spoločen­stvo sa zmierilo, ľudia sa uspokojili a upokojili, vzá­jom­né vzťa­hy sa uzdravili. Bývalo zvykom, že bohatší usporiadali ta­kúto hostinu, kde svoje prebytky zdieľali. V⁠ dobrom tak stúpa­la ich spo­lo­čenská hod­nosť a prí­nos­nosť, vážnosť a uznanie.

Skús raz obedovať ako vte­dy, keď hostiny boli lie­čivým­i slávnosťami. Vtedy, keď nebol každý zvlášť pono­rený do svojho osobného taniera… Jedlo sa spoločne a zo spolo­čného – veď sme jedna veľká rodina! Obetovali sme jedlo spoločnému celku, zo spoločných mís sme si lyžicou na­čie­rali, zdieľali sme pokr­my. Videli sme, ako sme si všet­ci podobní a zároveň sme odlišní, ako sú naše chute a potreby spolu vzájomne previazané, v⁠ ko­le dávania a pri­­ma­nia… Skutočným bohatstvom je zdravie a živé napĺňajúce vzťa­hy – tak si doprajme! Až keď sami sme úplní a šťastní, až potom do­ká­žeme úprimne a slobodne priať aj druhým. Rovnako dôležité ako pôvod a akosť jedla, je tvoj aj prí­stup k nemu – byť pri jedle prítomný svojou pozor­nosťou, vážiť ho. Poďa­kovať zaň. Prežiariť si ho svojou životnou silou, spevom či slovom. U nás doma znie naj­častejšie tá­to pieseň, ktorú priniesol Žiarislav:

Chvála za dary z čistého zdroja
chvála aj bytostiam cez ktoré prišli!
Večné svetlo živé svetom
daruj silu rodnú živu
v noci aj vo dne buď vedomie
ochraňuj dušu osvetľuj ducha
pomôž v múdrosti pomôž v ľúbosti
pomôž v chápaní všetkých bytostí!

Prijímanie jedla je vo svojej podstate posvätným – dostalo sa ti milosti, že môžeš žiť, že si teraz tu, že sa môžeš najesť, naplniť. Spájaš sa s tvojim okolím, prijímaš čiastočky po­travy – dary od Prírody, Slnka, Zeme. Spro­stredkovane prijímaš silu Slnka, uchovanú a⁠ pretvo­renú Zemou. Keď si uvedomím, čo všetko za tým jedlom stojí, príde mi ako prirodzené ctiť si jeho zdroj, ďako­vať zaň, neplytvať ním. Smutnou štatistikou je, že polo­vica po­travín je v našej „vyspelej“ civili­zácii vyhodená. Najlepšie nič nevyhadzo­vať a zvyšky daro­vať – a čo ostane kom­pos­tovať, darovať Matke Zemi.

Čo pomôže, ak sa prejedám? Skús si jedlo viac vy­chutnať. Pred jedením poďakovať, chvíľku rozjímať. Jesť pomaly a precítiť každé sústo. Je to obrad. Si v⁠ čase mimo času, sústredený na dary. Pomaly dobre prežúvaš každý kúsok. Už len oči by ti jedli? Pomaličky a vedome vychut­návaj, tak­to nasýtiš aj svoje zmysly.

Prajem ti veľa šťastia pri varení stále nových jedál. Varme z toho, čo je, kedy je, tak ako to cítime. Objavujme staronové veci. Schádzajme sa pri hostine! Zdieľajme to bohatstvo – nech to medzi nami prúdi, nech naše vzťahy žijú zdravím! Dobrú chuť. 🙂

One thought on “Liečivé jedlo

  1. Martin K.

    Dakujem. Martin.

Zanechaj odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *