Zámer

Zámer

Zme­na moja vnú­torná nech je ter­az. Ter­az vy­kročím, tam, kam chcem ísť. Nechcem predá­vať svoj čas za pe­niaze, ktoré sú ná­strojom zotročo­va­nia a⁠ sústreďo­va­nia moci. Ne­chcem zo­mrieť v⁠ boji za slo­bo­du. Ten­to boj tu bol odkedy sme ne­slobodní a⁠ na­priek víťazstvám sme slo­bodní stále menej.

Chcem slo­bodne žiť – vzchopiť sa a byť plno­hod­notnou súčasťou spoločen­stva ľudí, ktorých si vážim, súčasťou Zeme a⁠ Ves­míru. Súčasťou kolobe­hov, časťou Vedo­mia, časťou tlčú­ceho ves­mírne­ho srd­ca.

Chcem poslať živ­ot ďalej cez svo­je deti. Pra­jem si byť vní­mavý k odkazu svo­jich pred­kov. Pra­jem si byť ve­domý si svo­jej duše, svo­jho tela a ducha – aj svo­jich vzťa­hov, vzorov a⁠ myš­lienok, ktoré mnou víria.

Chcem si splniť svo­ju úlo­hu tvo­ra v⁠ divej hre živ­ota a⁠ záro­veň žiť vedome a plne. Pra­jem si ľúbiť a cítiť, pri­jí­mať a⁠ dá­vať. Pra­jem si byť otvo­rený, celistvý aj vedieť, kde sú hran­ice. Pra­jem si cítiť a⁠ ve­dieť, nie­len ver­iť tvr­de­ni­am iných.

Túžim sa ven­o­vať tomu, čo je človeku prirodzené a⁠ čo ho robí ľud­ským. Pra­jem si niesť svo­ju silu s ľahkosťou, kráčať sme­lo a uvoľnene, bez zby­točných obáv. Želám si byť šťast­ný a vy­rovnaný a⁠ zdravý. Pra­jem si odísť, keď príde môj koniec a⁠ za­čiatok a⁠ mať poc­it, že som hral hru živ­ota naplno a⁠ uží­val si ju.

Neželám si trápiť sa v⁠ spo­ločnosti a⁠ pre takú spoločnosť, ktorá bola nas­tavená tak, aby člove­ka oslabo­vala a⁠ niči­la. Želám si s⁠ ňou byť v rovno­cen­nej vedomej spoluprá­ci. Upravu­jem vlast­né nas­tave­nie, mením svoj príst­up, na­chádzam správnu po­lohu a rovnováhu. Vzpria­mujem sa, vystier­am a zrovná­vam sa, rozpúš­ťam svo­je stuh­nu­tia a stra­chy. Pra­jem si zdravé a⁠ slo­bod­né vzťahy. Pra­jem si spo­loč­nosť, ktorá je priechod­ná, prie­hľadná, pra­jná. Umelá spoločnosť je len rám­com – prirodze­né je spolo­čen­stvo, kde sa všet­ci poz­na­jú a⁠ ctia si jeden dru­hé­ho. Vtedy živ­ot prú­di, prú­di sila a lás­ka.

Túžim žiť v⁠ spoločen­stve. Cítim, že toto spolo­čenstvo sa práve tvorí. Pri­jímam sku­točnosť takú, aká je, prijí­mam svo­je dedičst­vo a svo­je úlo­hy. Otváram sa pravde. Čis­tím sa, dý­cham a uvoľňu­jem.

Pri­jí­mam svo­je časti, všetky časti celku, ktorým som. Prijí­mam svo­je miesto, miesto jed­nej časti širokého cel­ku, kto­rého sa účast­ním. Šťast­ný sa tak rodím do prí­tomnosti. Prijí­mam Zem, pre­tože ona je tým, čo je.

Vy­kračujem.

Zanechaj odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *