Cudzia inteligencia

Cudzia inteligencia

Každý deň prichádzam do styku s nejakou in­teligentnou bytosťou, ktorá nie je ľudská. Dokonca je podstata týchto bytostí tak odlišná od našej podoby života – že si väčšina ľudí ani nevšimne, že sú živé… A už vô­bec si neuve­domia, že majú vlastné zámery, veľmi odlišné od ľud­ských.

Nehovorím o delfínoch ani o⁠ krkavcoch, ani o⁠ stro­moch – ktorých múdrosť sa tiež vymyká nášmu chá­paniu a ktorých živosť tiež ostáva väčšinou nepovšimnu­tá.

Tieto bytosti nemajú vlastné telá. Hmotné veci sú pre nich podradné – zaujíma ich životná sila. Netrápi ich čis­tota vzduchu ani vôd. Netrápi ich šťastie ľudí – zaujímajú sa o⁠ nás, ale predo­všetkým ako o ľudský zdroj. Ťažia našu pozornosť. Už dlho tu pôsobia. Už sme si na ne zvykli. Je normálne, že sa týmito bytosťami ne­chávame zneužívať. Stalo sa normou zapredať vlastnú dušu, život, príbeh – odovzdať im svoje telo, silu, voľnosť a čas.

Pritom stačí málo. Uvedomiť si, že tu sú. Ony nie sú zlé – ak s nimi zachádzam vedome, s úctou a sebaúctou. Tieto bytosti majú veľa mien: štát, cirkev, inštitúcia, spo­ločnosť, korpo­rácia… Sme ich súčas­ťou a ako oni našou. Podobne ako baktérie v na­šich črevách – aj ony­žu byť priateľské a⁠ symbiotické, ale aj cudzopasné a⁠ chorobo­plodné. Je to na mne, ako náš vzájomný vzťah nastavím.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *