Jednať a jednota

Jednať a jednota

V jed­note je sila. Ak sa všet­ci, hoci aj po riad­nej hád­ke, nakoniec zhod­neme – sme spoko­jní. Zho­da je zá­kladom vzájom­nej spolupráce, sku­točnej spolupráce pre vlast­né a⁠ zároveň spoločné dobro.

Avšak – pri hlaso­vaní, keď väčšia časť preval­cu­je všetky menšie, či pri príkaze, keď rozhodne moc či umelá nadradenosť – vtedy sa svet triešti. Celok sa štiepi. Tak ako násilie pre­durči­lo rozhod­nu­tie, aj násled­nú prácu na usku­toč­není rozhod­nu­tia zaistí iba násilie.

Spoločnosť je tak­to roz­dr­vená na slabých a čas­to o to viac namys­lených jednot­livcov. Spoločné dobro je zdrve­né. Stačí krátky sled hlaso­vaní a každý je pro­ti každé­mu. Každý je s⁠ vý­sledkom nespoko­jný.

Pod­sta­ta jed­na­nia je pri tom v nachádzaní jed­no­ty. Dobrovoľnej vedomej jed­no­ty! Nie tej pred­stier­anej, nie jed­no­ty za rúškom stra­chu, keď sa v obavách zo stre­tu, z⁠ ne­prijatia, odsú­de­nia či vylúče­nia bojím povedať svoj názor, či si ho vôbec vytvoriť.

Jed­nanie býva náročné. Pre­chádzame cez obdo­bia stre­tov názorov, napä­tia, možno až zúfal­st­va a prázd­no­ty – až po uvoľ­ne­nie, mož­no smiech nad naším rozpolo­žením… Nakoniec – prij­meme tie rôzne pohľady, veď sa všet­ci dívame na to isté. Len z⁠ rôznych uhlov nazerá­me… Niečo sa prelomí. Zostúpi duch celku a my zrazu pocho­píme, vedomie sa roz­šíri a my vieme. Sme v tom spolu: Už nev­idím len stromy – už je tu celý les a s ním voda v kra­jine, na ktorej sme všet­ci živ­otne závis­lí!

A spolu so zhodou nachádzame bezpečie, zno­va sa vidíme ako bytosti, nie len ako zás­tan­ci toho či ono­ho. Uzre­li sme sa a pri­jali sa vzájomne vo svo­jej odlišnos­ti – pre­tože je dobre, že sme odlišní a že každý z nás vidí inú stranu. Dopĺňame sa! Spoločne nám ter­az máločo unikne. Ako prí­da­vok sa dostavu­jú tie zabud­nuté cnos­ti: dôvera, isto­ta, pri­ateľskosť, spolu­pa­tričnosť, úcta, česť, ľud­skosť.

Hád­ka je lep­šia ako hlaso­vanie. Jed­nanie je lep­šie ako prikázanie. Keby len lep­šie! Ony sú pre spoločnosť ako celok nut­ným pred­pok­ladom preži­tia!

Tak jed­na­jme! Kon­a­jme v súlade, bez vnú­torného núte­nia a násil­ia, ako jed­na bytosť. Taká­to prá­ca nie len nesie ovo­cie, je radosť môcť sa na nej podieľať!

jed­nat, jed­nání, jed­nací, jed­na­tel, pro­jed­nat, objed­nat, objed­náv­ka, dojed­nat, ujed­nat, sjed­nat, vyjed­nat, zjed­nat. P. jed­nać (jen zsl.). Původ­ně vlast­ně ‘snažit se najít jed­no­tu (v názorech)’ (viz : jeden), i když již ve stč. převládá výz­nam ‘konat, uskutečňo­vat’.

— Jiří Rejzek. Český ety­mo­log­ický slovník.

Zanechaj odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *