Dnes je hospodárstvo, po novom ekonomika, najčastejšie späté s peniazmi. V minulosti bolo hospodárstvo späté s bohatstvom v širšom zmysle: s celistvým šťastím a naplnením, ktoré vychádza z účasti: z podielu na blahu spoločenstva. Predstavou bohatstva bývalo božstvo.
bůh, bůžek, boží, božský, božství, božstvo, zbožný, zbožnost, zbožňovat. Všeslovanské – polsky bóg, rusky bog, srbsky a chorvatsky bôg, staroslověnsky bogъ. Praslovansky *bogъ znamenající jednak ‘bohatství, štěstí, podíl’ (viz bohatý, zboží), jednak ‘bůh’ odpovídá stavu v indoíránských jazycích, kde je staroindicky bhaga- ‘bohatství, podíl, štěstí’ i ‘udělovatel, dárce’ (staroindicky bhájati ‘rozděluje’), staropersky baga ‘bůh’. — Jiří Rejzek. Český etymologický slovník.
Hospoda aj kostol bývajú v strede dediny. Pred tým, ako sa svet rozpadol na svetský a svätý, boli jedným a tým istým miestom – bolo to stredisko miestnej spoločnosti. Bol to stred Sveta. Stred je ťažiskom, je to miesto rovnováhy. Tu sa stretneme, aby sme dávali a prijímali, aby sme zdieľali naše nadania, danosti a dary – prispeli a speli k šťastiu. Šťastní sme vtedy, keď máme každý dobrú časť, keď sme všetci dobrou súčasťou. Šťastní sme, keď sa môžeme vzájomne smelo otvoriť, uvoľniť sa a tvoriť, keď sme prijímaní vo svojej odlišnosti a môžeme sa na seba spoľahnúť… Keď voľne dýchame a život nás napĺňa, keď sme v tom spolu. Keď môžeme zdieľať svoju radosť s druhými – nie len s ľuďmi, aj so zvieratami, rastlinami.
Stred je miestom zdieľania, sem jeden prinesie to, čím oplýva a čoho má nadbytok, druhý prinesie zas iné, čoho má on dosť, čo možno sám nezvláda obhospodáriť a nemá z toho úžitok. Tieto veci si oni vymenia – a zázrak: obaja sú bohatší! V strede Sveta vzniká bohatstvo, vytvárame ho my sami spoluprácou, pomocou, zdieľaním.
Zdravé hospodárstvo je viac o výmene a menej o mene, viac o prúde a menej o majetku. Hospodárstvo je vo svojej podstate o vzťahoch, nie o peniazoch – a keď sú naše vzťahy dobré, peniaze hrajú len druhotnú úlohu. Prípadne ani nie sú potrebné – môžeme spolupracovať aj bez nich. Veď tu dlho ani neboli: po 98-percent ľudskej minulosti sme si vystačili s hospodárstvom daru. Nebol to výmenný obchod „niečo za niečo“ ako si dnes možno predstavujeme. Boli to dary nie z vypočítavosti, ale zo súnáležitosti a lásky: Keď si mal, tak si dal, keď si potreboval, tak si prijal. Naši predkovia si vtedy lepšie pamätali a aj cítili tú previazanosť duší. Darmi sa utužoval vzájomný vzťah, celé spoločenstvo sa stávalo silnejším a zároveň uvoľnenejším a bezpečnejším. Hodnotou bol skrátka dobrý medziľudský vzťah a spoločnou zárukou bolo božstvo: ten obraz celku, ktorého sme, ja aj ty, súčasťou.
Neboli sme závislí na prepočítavaní: pán boh zaplať! Cieľom nebol majetok ale šťastie. Božstvo v strede dediny predstavovalo nás. Obetiny božstvu boli darmi pre nás od nás, pre budúcnosť nášho spoločenstva. Práve to spoločné, obecné a obyčajné bolo držané v úcte, uctievané.
„Nejdéle a nejúporněji se z původních složek někdejší svobodné společné držby půdy udržel ‚obecní‘ společný majetek. V některých obcích zůstávají zbytky ‚obecního‘ společného majetku až do druhé světové války. O tomto společném vlastnictví rozhoduje obec, její samospráva. (…) Práce na obecním byla vždy příležitostí pro zvláštní slavnostnější společné chvíle. Společné hospodářské a sociální zájmy členu původní sousedské občiny nezanikly, když občina přestala právně existovat jako instituce výrobní, ale zachovaly se v normách zvykového práva jako kolektivní odpovědnost za obec a v různých závazných formách sousedské výpomoci. Vzájemná sousedská pomoc při práci na poli, ve stáji, v zapřahování dobytka, v domácnosti, návštěvy nemocných, oblékání a pomoc při pohřbu mrtvého souseda, společenství smutku, opatrovaní starců, podpora chudých z obce byly samozřejmou nepsanou odpovědností jednotlivce vůči obci jako celku a vůči sousedům.“ – Dr. Božena Filová, CSc. Československá vlastivěda III. Slovenská lidová kultura. Strana 539.
Hospoda bola miestom pohostinstva a strediskom hospodárstva. Ona bola posvätným miestom, tým srdcom spoločenstva cez ktoré prúdi naša sila, naša spoločná krv. Tu sme si darovali či vymieňali hospodárske prebytky, dohadovali spoluprácu, vzájomné služby. Hospoda bola strediskom spoločenského a hospodárskeho života, miestom našich vzťahov. Tu sme si zaspievali aj o vážnych veciach sme sa rozprávali, svoju dedinu sme si spoločne spravovali, na zdar i zdravie spolu si pripili.
Že si to idealizujem? O koľko sa nám len za ostatné desaťročia rozpadli vzťahy? Spoločnosť sa drobí na kúsky, na dedinách sa ľudia už nepoznajú, na západe sa už aj rodiny rozpadajú na stratených jednotlivcov… Rozpadu predchádzal dobrý stav. Je výzvou našej doby, znova ho nájsť, pochopiť, znova nájsť stratený spoločný stred, sceliť rozbitý Svet, sceliť posvätné so svetským, bohoslužbu s hospodárstvom. Vziať si späť to, čo nám bolo ukradnuté a zašpinené – prijať to, je to naše. Až ako celiství a prepojení môžeme byť skutočne šťastní a naplnení. Skutočná hodnota nespočíva v majetku, ani peniazoch, ani v istote – bohatstvo sa ukrýva v zdravých vzťahoch.
„Hospodin, hospodář, hospodyně, hospodářský, hospodářství, hospodařit, hospodárný. Staročesky Hospodin ‘Pán (Bůh)’ hospod ‘pán’. Všeslovanské – polsky gospodzin, rusky gospód’, gospodín, srbsky/chorvatsky gospōd, gospòdin, staroslověnsky gospodь, gospodinъ, všude ve významu ‘pán’ či ‘Hospodin’. Praslovansky *gospodь/*gospodinъ je starobylá složenina, v jejíž první části je indoevropské *ghosti- (viz. host), ve druhé indoevropské označení pro ‘pána’ *pot- (srovnej latinské potis ‘mocný’, staroindické páti- ‘pán, manžel’). Nejblíže stojí latinské hospes (genitiv hospitis) ‘host, hostitel’, tvořené ze stejných indoevropských základů. Původní význam se interpretuje jako ‘pán hostů’, tj. ‘pán domu, hostitel’. Srovnej: hospoda.“ — Jiří Rejzek. Český etymologický slovník. Skrátené.