Kultúra je to, čo vnímame ako hodné úcty a rozvíjania.
Kultúra môže byť hmotná v zmysle prospešného bývania, zemského hospodárenia a užitočných pracovných nástrojov a strojov.
Kultúra ďalej môže byť živá, v zmysle živého dedičstva doplňujúcich a podporujúcich sa druhov bytostí, či už širšie v krajine alebo užšie v kefíre
Kultúra môže byť tiež duchovná, toto je naše myšlienkové ľudské vybavenie, ktorým si môžeme pričarovať takú či onú budúcnosť. Duchovná kultúra je vtedy zdravá, keď je celistvá a zahŕňa nie len pohľad jednej strany (vtedy je to monokultúra a monoteizmus) — kultúra je celistvá vtedy, keď zahŕňa všetky obdobia kolobehu života a všetky živly, ktoré zmysluplne pojí do jedného celku. Takáto kultúra obsahuje spoločenské spôsoby učiace nás ako v rôznorodosti ctiť svoje odlišnosti a ako ich využívať k tvorivej spolupráci a rozvoju.
Trvalo udržateľný rozvoj však nesmeruje k nebu a na Mars — jeho cieľom je duchovné naplnenie: jednota so Zemou a Bohom — vedomie, že všetko je správne a už niet čo vymyslieť, len priať druhým, aby si hru života užili.