Peru a liečivé rastliny

Mal som v sebe pnu­tie… Pred­stavo­val som si, aký živ­ot by som rád žil — a nev­er­il som si, že ten pre­chod zvlád­nem. Vzhľadom na to, ako som poz­nal svo­je telo a psy­chiku. Viac vecí mi za posled­ný rok-dva nevyš­lo. Uve­do­moval som si čoraz väčš­mi, že toho v sebe veľa potre­bu­jem poliečiť, uzdrav­iť: v prvom rade vzťah so sebou samým — nadobud­núť silu, isto­tu, seba­hod­no­tu.… Inak nemá zmy­sel vstupo­vať do nových vzťa­hov: s domovom, prá­cou, ženou… Bol som úprimne prek­vapený, že ma volá Peru. Pres­ne­jšie, “dieto­vanie rastlín” podľa tradí­cie náro­da Ship­i­bo. Ter­az píšem po návrade z tohto ústra­nia. Že čo...

Dva pôrodné príbehy: v nemocnici a doma

Tešíme sa z dvoch syn­ov, sko­ro dvo­jročného Radomíra a čer­st­vo štvorme­sačného Dušana. Už pri Radomírovi sme sa pripravo­vali, ako sme vedeli, a chceli sme domá­ci pôrod. Boli sme na rýchlokurze hypnopôro­du, čítal som si knižky od Michela Oden­ta, pozre­li sme si film Orgazmický pôrod… Prvé tehoten­st­vo bolo veľ­mi búr­livé. Tri razy sme sa sťa­ho­vali, mali sme svad­bu. Duševne sme aj ja aj Svet­lanka dostá­vali zabrať. Zle odhad­nutý ter­mín pôro­du a nesprávne zhod­note­nie stavu veci pri domá­com vyše­trení spô­so­bili, že sme sa v nemoc­ni­ci ocitli prisko­ro a neopod­statnene. Strávili sme tam pár dní, zažili si, ako to chodí… Som veľ­mi vďačný...

Čo je kultúra?

Kultúra je to, čo vní­mame ako hod­né úcty a rozví­ja­nia. Kultúra môže byť hmot­ná v zmysle prospešného býva­nia, zem­ského hospodáre­nia a uži­točných pra­cov­ných nástro­jov a stro­jov. Kultúra ďalej môže byť živá, v zmysle živého dedičst­va doplňu­jú­ci­ch a pod­poru­jú­ci­ch sa druhov bytostí, či už širšie v kra­jine ale­bo užšie v kefíre Kultúra môže byť tiež duchovná, toto je naše myšlienkové ľud­ské vybave­nie, ktorým si môžeme pričarovať takú či onú budúc­nosť. Duchovná kultúra je vtedy zdravá, keď je celistvá a zahŕňa nie len pohľad jed­nej strany (vtedy je to monokultúra a monoteiz­mus) — kultúra je celistvá vtedy, keď zahŕňa všetky obdo­bia kolobe­hu...