V to ráno som vstal pred piatou. Spal som v humne – mal som pocit, že by bolo vhodné, aby sme poslednú noc pred sobášom spali oddelene. Na september bolo pomerne chladno, nad ránom sa na lúkach povyše statku belela inovať. Vyšiel som cez drevené vráta von, že sa prejdem po okolí – žiadal sa mi nadhľad: náš spoločný veľký deň – práve dnes. Cítil som sa nesvoj a trochu napätý – hlavne pri pomyslení na to, čo všetko ešte treba zariadiť… Prišli sme síce už v predvčerom večer – avšak priestor humna, kde sa máme zísť k hostine, ešte zďaleka nie je pripravený.
Ranná modlitba
Kráčam hore kopcom. Brieždi sa. Pozorujem lúče Slnka, ako sa derú spomedzi mrakov tesne nad obzorom a chytajú vrcholce stromov rastúcich na hrebeni medzi Kráľovou a Zaježovou. Už som hore – tu niekde budeme mať obrad. Pozdravím štyri smery, vlastne všetkých sedem: hore k nebu, dolu k zemi aj k sebe do vnútra – k srdcu. Modlím sa za dobré vzťahy, za krásnu svadbu a šťastné kroky do nového stavu – manželského. Usmievam sa. Teším sa.
Z výšky sa pozerám na lúky, na hŕstku domčekov, na dvor a na široké veľké Zaježovské údolie rozprestierajúce sa poniže. Bežím späť dolu. Uvoľňujem sa každým krokom po mäkkej tráve, námraza sa už roztápa. Na dvore vidím prvé postavy – môj dobrý priateľ a zároveň náš starejší už vstal. Ideme do toho!
Prípravy
Prvý krok: prepojiť sa s mojou milou. Zisťujem, že večer došlo medzi nami k nedorozumeniu. Svetlanka je teraz zvlášť citlivá – aj maličkosti ju niekedy rozhodia. To asi pozná každá žena, ktorá bola tehotná. Je šesť hodín ráno a nachádzame k sebe cestu. Nie, tú SMS, ktorú si mi večer posielala, som nevidel. Doteraz neprišla, to sa na lazoch stáva. Chvíľu to vyzerá, že svadba nebude. Po štvrťhodinke sa to medzi nami rozpustí a zase sme v objatí. Veď sa ľúbime! Zvládneme to! V šťastí a kráse!
Pripraviť v humne stoly, nasmerovať hostí, aby našli tento koniec sveta, zariadiť odvoz pre tých, ktorí sa na prechádzku z údolia necítia, vyložiť veci – a hromada ďalších maličkostí. Predošlý deň ma veľmi mrzelo, že sme doma nestihli upiecť vlastný chlebík. Možno sa to ešte stihne! Zohnal som od sekierskych ražný kvas, múku a teraz bežím zakúriť v pastierni. V tejto malej slamenej dreveničke je veľká hlinená pec – a vedľa nej máme na dvojposteli pod malým okienkom svoje prechodné mladomanželské hniezdočko. Predsa bude chlebík!
Svadobčania
Ešte že máme zopár priateľov, čo prišli na pomoc. Slnko stúpa vyššie a s ním stúpajú hore prví hostia – vítame sa. Rodičia, súrodenci a ľudia, ktorí sú nám blízki, s ktorými nás poja hlboké zážitky. Črtá sa krásny teplý deň – vďaka Bohu! Svetlanka so ženami dokončuje výzdobu a pomedzi to odbieha do spodného domu, kde jej priateľka krajčírka dokončuje svadobné šaty. Ja behám hore-dole po dvore, v prúde toho všetkého, čo sa ešte pýta spraviť. Usmerňujem prípravy, medzitým v letku vítam a vzájomne predstavujem novopríchodzích, už sa bavia a so záujmom pozorujú náš pracovný vír. Kuchyňa sa už včera rozbalila v kôlni – priestorom sa začína šíriť vábivá vôňa.
Na dverách humna prepisujem približný rozvrh dňa – tak sobáš o druhej asi nebude, na tretiu to hádam stihneme. Sedenie už je – hurá na obed! Teda, všetci okrem mňa… Ja vykrývam, čo sa dá a ani nie som hladný. Ešte som si chcel spraviť pred obradom chvíľu samoty a sám sa pripraviť, naladiť. Vytratím sa, žiada sa mi okúpať v neďalekom jazierku. Svieti Slniečko. Chvíľu rozjímam, avšak ani voda mi nepomôže úplne prepustiť napätie.
Sprievodca
Bokom prichádza na aute duchovný, ktorý nás bude oddávať. Vlastne zabezpečovať obrad, držať pole kruhu, prinášať modlitbu a prehlbovať napojenie tohoto pradávneho obradu sobáša: obradu spojenia muža a ženy do rodiny. Budeme si svoji. Je to náš dobrý priateľ, oblečenú má slávnostnú modrú košeľu, náhrdelník s korálikmi, vlasy má v čelenke. Hlboko mu dôverujeme: vie, o čom manželstvo skutočne je. V jeho prítomnosti sme si mohli prejsť niektorými z najsilnejších a najhlbších zážitkov, aké sme kedy mali. Je to muž veľkého srdca. So Svetlankou sme sa zhodli a celé to zladili tak, aby mohol prísť. Je nedeľa, 22. 9. 2019 – deň jesennej rovnodennosti. S Jorgem sa objímeme a krátko sa rozprávame. Cítim sa pripravený.
Už je čas. Starejší v kožuchu sprevádza hostí – pozvoľna sa svadobčania dostávajú na vrchol. Trošku fúka, presunieme sa teda do závetria k lesu. Už sme tu všetci? Kým sa čaká na nevestu, odídem opodiaľ a predýchavam veľkú chvíľu. Už prišli. Otec vedie svoju dcéru. Stojíme v obradnom kruhu. Pár rýchlych slov s Jorgem a starejším – a začíname.
Odobierka
Pocity sa ťažko podávajú slovami, vo vzduchu je dojatie, slzy. Pýtam Svetlanku od jej rodičov. Táto príležitosť ich po rokoch priviedla k vzájomnému stretnutiu. Prosím ich o prepustenie dcéry a požehnanie nášmu zväzku. Kytice vymenia ruky, navzájom sa objímeme. Krížom cez kruh sa na nás dívajú moji rodičia – cítia vážnosť celej chvíle, vidím, že vnútri sú pohnutí. Vediem k nim Svetlanku, moju nevestu – prosím aj svojich o požehnanie, o prijatie mojej milej do rodiny. Otcovia aj mamy majú pre nás prajné, starostlivé slová, pár sĺz aj láskavé rady.
Vydymenie
Koľko sa nás na obrad zišlo? Aj s deťmi rátame šesťdesiat deväť duší, aj pár psíkov behá naokolo. Chceli sme aj živý ohník – pripravené ohnisko však ostalo obďaleč na veternej strane. Tu nás tento živel sprevádza aspoň vo vydymovacej miske. S vejárom z peria a zväzkom voňavých byliniek obchádza kruh naša priateľka v úlohe širokej – dym ladí a očisťuje.
Modlitba k smerom
S prvkami oblečenia vo farbách smerov stoja po svetových stranách kruhu štyri dvojice. Dohodnuté páry jeden po druhom pozývajú do kruhu našich prapredkov a prosia ich o podporu – obracajú sa k prírodným živlom:
- Z východu vstupuje do kruhu cez piesne našich priateľov sila ohňa, nadšenie vnútorného dieťaťa a radosť z nových začiatkov.
- Z poludňajšej strany prichádza za bubnovania a spevu manželov sila ladnej vody, citu, čírej prítomnosti, prispôsobivosti, naplnenia a vnútornej ženy.
- Na západe víta dvojica našich priateľov silu zeme, vyrovnanosť a úvahu vnútorného muža, učenie prameniace z pochopenia svojich tieňov a skúseností.
- Na severe stoja manželia slovami pozývajúci živel vetra, silu večnej premenlivosti a času mimo čas, prehlbuje sa vnútorné spojenie s našimi predkami — akíkoľvek sú, vďaka ním tu sme.
Voda prepája
Toľko pozornosti, toľko prianí. Všetci sa na nás dívajú. Stojím držiac Svetlanku za ruku. Až mi je ťažko to celé uniesť. Jorge mi usilovne pomáha, farebným vejárom s papagájích pierok občas zašvitorí okolo našich hláv a čistí moju žiaru, už sa mi lepšie dýcha. Nevraví toho veľa – napĺňa misku pramenitou vodou, podáva mi ju: Napi sa. Voda ako láska, ako prúdenie, ako zladenie, napojenie, očistenie, pohladenie… Živá svätá voda, ktorá nás tvorí, ktorou sme – napojím sa a ponúkam dúšok Svetlanke. Miska s vodou ide po smere Slnka po kruhu, každý z hostí si ovlaží pery a prerečie pár prajných slov. Nech sa darí nastávajúcim mladomanželom!
Sľuby
Prstene za mňa nemuseli byť, ale Svetlanka na tom trvala. Strieborné, ručne kované s kvetinovým vzorom. Jej má kresbu na vonkajšej strane — môj na vnútornej. Privolám k nám svoju sestričku Lucku, ktorá ich stráži.
Obrátim sa k mojej snúbenici:
Milá Svetlanka!
❤ Ľúbim Ťa! Zakúsil som, aké je to s tebou i bez teba. Takto som sa rozhodol. Rád by som Ťa poňal za ženu a spolu s Tebou žil, zdieľal jeden svet a spoluvytváral domov.
❤ Na túto krásnu zem, ktorá nás všetkých pojí – Ti prisahám – budem zmýšľať, riecť aj konať najlepšie, ako viem – Teba ľúbiť, cítiť, ctiť – ako muž na Zemi svoje poslanie plniť – spolu s Tebou vedno žiť.
❤ O naše deti sa budem starať, v láske ich budem mať. Budem svojím dobrým vzorom ich zdravý vývoj ladne aj perne podporovať – z našich spoločných chvíľ sa budem radovať. To sľubujem, hrdo a zodpovedne. Spolu s tebou sa budem rád učiť od našich predkov aj potomkov – od druhov našej veľkej rodiny.
❤ Každým rokom okolo jesennej rovnodennosti, nech sa takto stretneme. Nech nájdeme rovnováhu medzi mužským rázom a ženskou podstatou. Bohatstvo jesene si spoločne vychutnáme a zažitý rok zhodnotíme. Pokiaľ sa nerozhodneme inak, náš zväzok nech trvá – do krásy.
❤ Milá Svetlanka! Keď žiariš, keď sa usmievaš – nemôžem inak, len Ťa milovať. A keď si smutná a hneváš sa – aj vtedy s tebou stojím – pokiaľ si nepraješ inak.
❤ Prijmeš ma za muža, Lucia Svetlana *** – tu a teraz, takého, aký som?
Podobne silné slová má aj ona pre mňa – nech náš zväzok až do naplnenia trvá! Spečatí to bozk. Všetci sa usmievajú. Jorge vraví, že žena by mala nosiť prsteň na ľavej prijímajúcej ruke – a muž na pravej dávajúcej – aby sa dopĺňali vo vyrovnaní. Zisťujeme však: obrúčka mi je na prst na pravej ruky malá! Až sa nahlas všetci smejeme. Neskôr sa to dorieši. Sláva mladomanželom!
Oheň
Jorge vyťahuje čanupu – „fajku mieru“, ktorú si jeho duchovní predkovia držia ako jeden z najvzácnejších a najdôležitejších predmetov vôbec. Je to nástroj modlitby a prepojenia so Stvoriteľom. Stretávajú sa v nej všetky živly, keď sa obradne zapáli. Do rúk ju prijímam v podstate prvý raz, rozpačito pripaľujem, na tretí pokus sa tabak chytá. Snažím sa precítiť vážnosť chvíle. Badám, aký som oproti šírke stvorenia malý a ako málo si uvedomujem. V duchu sa skláňam s úctou k všetkému, čo je. Obláčik dymu sa rozplýva. Svetlanka medzitým zapaľuje druhú čanupu, narába s ňou o niečo zručnejšie než ja. V duchu sa tiež modlí, oči má vlhké od dojatia. Dymovú modlitbu odovzdávame ďalej – čanupy obchádzajú kruh. Niekto pripojí pár pekných slov, popraje nám, poradí, vyjadrí podporu…
Dary
Prvé svadobné dary máme od Jorgeho: manželskú prikrývku, hrubú, vlnenú, krásne tkanú, ktorá nás ako plášť zabalí do lásky. Ako ženích dostávam zrkadlo, aby som sám seba videl vo Svetlanke ako v odraze a chápal, ako si v páre vzájomne veci zrkadlíme. Svetlanka dostáva vejár z pierok dravého vtáka, ktorý dokáže čistiť a uvoľniť ovzdušie a rozdúchať môj vnútorný ohník — keď treba.
Stojíme na Zemi na tráve, nad nami svetlá obloha s oblakmi – okolo sa otvárajú úžasné výhľady. Z hĺbky duší ďakujeme za to, čo sa nám dostalo a dostáva. Ďakujeme a tešíme sa – sme muž a žena, sme manželia, sme rodina! V brušku sa čosi pohne – áno, aj ty! Ľúbime sa v jednom kruhu, svorne, svoji. Tak to má byť.
Vďačnosť
Slnko sa pomaly chystá k obzoru o ponúka krásne svetlo pre fotky. Z vrchu Postupne zostupujeme lúkou dolu k humnu – pod veľkým orechom všetci zastaneme. Toto miesto sme vybrali pre slávnosť vďaky. Posledné lúče Slnka osvetlia naše tváre pri spoločnom fotografovaní.
Pieseň
Čas by bol na hudbu a tanec – keby sa nám všetko o dve hodiny nebolo poposúvalo – vlastne ani na riadnu prípravu nám nezvýšil čas. Ale veď by to chýbalo… Zastavím sa na okamih. Všetko stíhame! Aspoň v malom – dávam do hromady husličky a spevákov. Za zvuku piesne Svadobná od Žiarislava sa so Svetlankou v objatí v tepe hudby hýbeme, spolu dýchame.
…
tak ako ráno vstáva
nech kvitne rodu sláva
a nech sa vám dobre žije
v jednej rodinechápať ľúbiť a ctiť
v lete v zime vedno byť
tak v rodinnom kruhu
ochraňujte dúhu
čo svieti na rodnú niťtak ako vtáčik spieva
Žiarislav. Piesňoslová. Svadobná
duša sa rozochvieva
keď on a ona ľúbia sa
až obloha je belasá
…
Máme dary pre Jorgeho, pre pomocníkov aj hostí – niektorí sa už lúčia, aj oni majú pre nás dary. Prajeme si, tešíme sa a objímame. Hodvábne šatky na strome vejú.
Jedlo
Je čas na hostinu! So starejším vtipkujeme a uvádzame hostí k sedeniu v humne. Jedlo máme bezmäsité ale výborné, kapustnicu, pečené zemiaky so zeleninou, ovocie, šaláty, už ani neviem, čo všetko sa spravilo či prinieslo. Na stole nechýba ani džbán kefíru a čerstvo upečený chlebík. Patrí sa všetko pochváliť, piesňou posvätiť, beriem si slovo – ako mladí pán a pani otvárame hostinu modlitbou-piesňou:
Chvála za dary s čistého zdroja, chvála aj bytostiam, cez ktoré prišli. Večné svetlo živé svetom, daruj silu rodnú živu, v noci aj vo dne buď vedomie, ochraňuj dušu, osvetľuj ducha, pomôž v múdrosti, pomôž v ľúbosti, pomôž v chápaní všetkých bytostí.
Môjho otca prosím o príhovor. Cítim spokojnosť a lásku, teším sa a stískam si po boku Svetlanku. Jeho slová sú pre mňa veľmi hodnotné, niečo v našom rode akoby sa touto udalosťou liečilo.
Prípitok
Pripíjame si obradným kakaom, svadobným darom našich priateľov. Alkohol sme na svadbe nechceli – priali sme si, aby naše vedomie ostalo jasné. Kakao je oddávna povzbudzujúci nápoj lásky, nápoj napojenia na posvätnú tvorivú silu, ktorá všetkým hýbe. Do priestoru sa rozľahli krásne a liečivé piesne v podaní našej priateľky. Bavíme sa, ľúbime sa. Dospelí, detská aj mačky sa tešia zákuskom, s prekvapením pozeráme, odkiaľ sa vzali toľké koláče a také torty. Pokračujúcim večerom sa niektorí hostia lúčia, balíme im na domov zákusky. Kúpeme sa v svadobnej nálade.
Do noci…
Kým sme sa v humne bavili, priblížil sa nočný chlad. Presúvame sa k teplu ohníka v strede lúky. Dianie chytilo vlastný život, daktorí spievajú, hrajú, rozprávajú sa, už je nás len hŕstka. Napriek povzbudivému kakau na mňa padá únava, so Svetlankou ležíme v objatí pri ohníku – dívam sa do plameňov. Akýsi psík sa k nám tlačí do pelechu. Čas na poslednú fotku-spomienku – a potom ísť do našej postieľky.
Kráčame pod hviezdnym nebom dolu a hore briežkom k pastierni. Poniže sa pasie stádo kôz, poprajeme im dobrú noc. Zaliezame do útulnej izbičky v dreveničke so slamenou strechou a veľkou hlinenou pecou. Spolu a sami, sladko zaspíme.
Ďalší deň nás čaká dážď, uvoľnenie aj upratovanie a balenie – ešte že sa nemusíme nikam zvlášť ponáhľať. Riadnu mladomanželskú noc si užívame až tento večer. Tešíme sa!
Srdečná vďaka Vám všetkým!
A zvlášť: Vladenke a Matejovi, bez ktorých by sa naše veci nedostali hore a západný smer by ostal prázdny; obyvateľom a správcom Sekiera za krásne miesto pre svadbu a za pomoc pri príprave; Michalovi za svoj výkon v úlohe starejšieho, tanečníkovi Slnka Jorgemu za neuveriteľne silný obrad sobášu; posvätnému kruhu, Zemi a Bohu, predkom a živlom, za to že sú a sme; Pavlínke a Martinovi za výborné jedlo, za piesne a vítanie východu; Marekovi a Perline za pomoc s prípravou a žehnanie severu; Saške za krásne svadobné šaty; Ladivke a Tomášovi za podporu, lásku, piesne a dary juhu; Ivke a (znova) Vladenke za podarené fotky; pani Evke a Katke za torty a podporu; Filipovi a Nike za lahodné kakao; všetkým našim rodičom za život; všetkým príbuzným a blízkym za prajnú spoločnosť; všetkým vám v kruhu za bytostnú podporu! (Hádam som nikoho nezabudol.) Aha! Sebe samým, ako sme to celé zvládli 🙂
V láske a nádeji,
svoji,
Svorad a Svetlanka
Congratulations!! May you be happy and healthy!