S jedlom sa prepájame so svojím prostredím a so Zemou samou, spoločným jedlom sa prepájame navzájom ako ľudské spoločenstvo. Toto sú vážne veci – nehodí sa ich brať na ľahkú váhu. O jedlo, jeho zaobstaranie, spracovanie a prípravu sa vždy v minulosti starali hospodári: gazdiná a gazda. Boli vážení, ctení a uzemnení – v spojení so Zemou ju vnímali – cítili, čo potrebujeme. Zem ich viedla ako na nej hospodáriť a ako pripravovať jej dary.
Čím sa líšilo vtedajšie jedenie od toho dnešného? Predovšetkým si ľudia jedlo vážili, stôl bol posvätným miestom, rovnako ako pec a oheň, kde sa jedlo pripravovalo. S poliami, lúkami a lesmi mali ľudia osobný vzťah, ako aj so zvieratami a rastlinami – cítili ich, vnímali, cenili si ich a ctili. Zaobchádzali s nimi úsporne – tak, aby z nich mali čo najširší osoh a straty životnej sily boli čo najmenšie. Jedlo, ktoré jedli, odpovedalo ich nezriedka telesne veľmi náročnému spôsobu života. Jedli domáci kváskový chlieb, rôzne kaše, kyslú kapustu, veľmi cenená bola slanina, klobásy a syry nechávali vyzrieť za pôsobenia ušľachtilých plesní, mlieko píjali kyslé, varili polievky. Jedli to, čo dané obdobie práve ponúkalo, pestovali veľmi veľa druhov ovocia, ktoré rôzne uchovávali a pripravovali. Nemalú časť ich stravy tvorili divé jedlé byliny a plody.
Predpríprava semien
Naši sedliacki predkovia semená pred jedením zbavovali ochranných prostriedkov – protivýživových látok, ktoré semená prirodzene obsahujú. Semiačko si totiž v prvom rade praje vyklíčiť a nebyť dovtedy zjedené. Orechy, strukoviny a zrná preto obsahujú látky, ktoré v tele živočíchov narušujú správnu činnosť trávenia a znemožňujú tak využiť niektoré v semene obsiahnuté živiny. Napríklad kyselina fytová sa viaže na enzýmy, ktoré prevádzajú minerály cez črevnú stenu a bráni tak ich vstrebávaniu.
Z tohto dôvodu sa obilniny a semená v minulosti vždy pred použitím nechávali napučať či naklíčiť, pražili sa alebo kvasili, prípadne sa mleli na múku, z ktorej sa spravilo cesto, ktoré kyslo a potom sa pieklo. Nepoužívalo sa však droždie, ktoré je novodobou záležitosťou, ale polodivý kvások, ktorý síce pracuje pomalšie a menej predvídateľne, výsledok je však pri správnej príprave z hľadiska stráviteľnosti neporovnateľne lepší.
Dnes sa namiesto riadneho kvasenia nepriaznivé látky zo zŕn odstraňujú spravidla strojovým spracovaním. Výsledkom je biela múka, biela ryža či biely cukor, ktoré sú už zbavené častí semien a rastlín obsahujúcich nevhodné látky – zbavené sú však aj prospešných látok, ktoré našim telám následne chýbajú.
Kvasená zelenina
Nie len semená sa kvasili – aj zelenina často prechádzala mliečnym druhom kvasenia. Bunky rastlín majú totiž odolnú bunkovú stenu a väčšina živín je vnútri nich – práve kvasenie alebo aj varenie bunkové steny rozruší a živiny uvoľní. Do kyslých polievok sa vtedy nepridával ocot – kyslosť bola dôsledkom prirodzeného kvasenia po tom, ako sa polievka nechala na teplej peci. Rovnako tak v mlieku rozložia prospešné baktérie laktózu, ktorá je pre väčšinu dospelých ľudí neprijateľná, na stráviteľné živiny.
Kvasenie je tiež výborný spôsob dlhodobého uchovávania potravín – nie len kapustu je možné naložiť, možností je neobmedzene! Základom kvasenia je živá kultúra mliečneho kvasenia – tá sa buď vytvorí z mikroorganizmov prirodzene poletujúcich v ovzduší a žijúcich na koreňoch rastlín či povrchu plodov – alebo tomu môžeme pomôcť. Výborným prostriedkom pre rýchle podnietenie kvasenia naloženej zeleniny je napríklad kultúra obsiahnutá v kefírovej srvátke. Pri kyslej kapuste vtedy stačí použiť o polovicu menej soli.
Mliečne kvasenie
Teším sa mlieku, ale prijímam ho len v podobe kefíru alebo dobre vyzretého syra. Surové mlieko totiž pre väčšinu dospelých ľudí nie je vhodné, pretože už nemajú enzým pre štiepenie mliečneho cukru – laktózy. Ťažkosti môže spôsobovať ja mliečna bielkovina kazeín, ktorá je ťažko stráviteľná – hlavne ak bolo mlieko pasterizované: ohrev totiž zničí v mlieku prirodzene obsiahnuté enzýmy, ktoré by nám inak s jeho trávením pomohli. Mlieko nám potom väčšom množstve vyslovene škodí. Síce sa dá si na priemyselne upravené čerstvé či trvanlivé mlieko zvyknúť – ale aj keď sa už nepríjemné príznaky nedostavujú, stále nám takéto mlieko neprospieva.
Keď už piť mlieko, tak kysnuté! Kyslé mlieko je výsledkom práce jednobunkových mikroorganizmov, ktoré tie pre nás nepriaznivé látky v mlieku trávia a premieňajú. Takéto kyslé, baktériami riadne spracované mlieko, je pre nás už vhodnejšie a môže nám prospievať – aj keď aj voči tomu sú výhrady a neplatí to pre každého. Je samozrejme veľký rozdiel v tom, aká živá kultúra mlieko kvasí: jeden kmeň baktérií jogurtu toho spraví oveľa menej ako druhovo veľmi rôznorodý mikrobióm kefíru. Čerstvo nadojené mlieko, ako ho poznali naši prarodičia, bývalo samovoľne osídľované pestrou mikroflórou prirodzene sa nachádzajúcou na vemene zdravej kravy. Kysnutie tiež podporovali kultúry, ktoré žili a samo sa zušľachťovali na dlhodobo opakovane používaných nádobách. Pri zachovaní základnej čistoty to vôbec nebolo nehygienické: nie mŕtva sterilita je zdravá – práve zdravá živá mikroflóra má schopnosť potlačiť nežiadúce choroboplodné zárodky.
Pred rozšírením priemyselného potravinárstva v 21. storočí sa mlieko nikdy pred výrobou syrov, kefíru či pred kysnutí nepreváralo. Ohrev či pasterizácia síce ničí prípadné choroboplodné zárodky – zároveň však zničí aj živú mikroflóru mlieka, ktorá predstavuje prirodzenú ochranu mlieka pred cudzorodými zárodkami. Keď dlhšie necháš na teple pasterizované mlieko, ono neskysne, ale začne smrdieť – pokazí sa. Ohrev tiež znižuje dostupnosť vitamínov B6 a B12 a zhoršuje už zmienenú stráviteľnosť mlieka, pretože ničí enzýmy. Odporúčam teda na prípravu mliečnych výrobkov používať surové, pokiaľ pochádza od zdravých zvierat z prírodných hospodárstiev.
V praveku sa kvasilo v mechoch z bachorov prežúvavcov, v ich črevách alebo v hlinených nádobách na teple pri ohni, či jednoducho v jame v zemi vystlanej listami. Kvasenie a kysnutie – cudzím slovom fermentácia – je vlastne vonkajší druh trávenia, ktorý ľudia využívali odjakživa. Kvasením a zrením nezriedka nechávali prechádzať aj mäso rýb či diviny. Dôvod bol prostý: takéto jedlo dlho nepodľahne skaze a je stráviteľnejšie.
„Je dôležité rozlišovať medzi technikami spracovania potravín, ktoré uchovávajú či zvyšujú množstvo živín v potrave, a tými, ktoré nás o ne pripravujú. Mrazenie všeobecne väčšinu živín uchováva, nakladanie, fermentovanie a pridávanie bakteriálnych kultúr podľa tradičných spôsobov zvyšuje dostupnosť množstva živín tým, že zosilňuje aktivitu enzýmov. Sušenie na slnku je prastarým spôsobom konzervovania potravín, ktorý živiny uchováva a dokonca ich množstvo zvyšuje. Mali by sme sa ale vyhýbať potravinám spracovaným metódami, medzi ktoré patria vysoké teploty vrátane pasterizácie, sušenia za vysokých teplôt, spracovania obilia za vysokých teplôt a tlaku (extrudovanie) a tiež olejom získavaným extrakciou za vysokých teplôt a pomocou rozpúšťadiel.“ – Sally Fallonová, Mary G. Enigová, PhD. Vyživující tradice. Strana 50. Preložené.
Za celým zázrakom kvasenia stoja mikróby druhovo príbuzné či totožné s tými, ktoré máme sami v našom tráviacom ústrojenstve. Kvasené potraviny nám prospievajú vlastne aj spätne: posilňujú náš črevný mikrobióm – to spoločenstvo malých bytostí vnútri nás. Týchto máme v sebe viac, ako je buniek nášho tela – črevné mikróby sú totiž oveľa menšie ako ľudské bunky. Majú váhu!
Naša črevná sústava je vstupnou bránou do nášho tela a jej povrch je väčší ako ten našej kože. Je teda pochopiteľné, že tráviaca sústava je veľmi úzko previazaná s obranným imunitným systémom. Platí, že čím je črevná mikroflóra zdravšia, tým sme aj my voči chorobám odolnejší a celkovo zdravší. Zdravé a správne pripravené jedlo je tak predpokladom zdravia celého človeka!
Poctivé kysnutie
Ešte sa vrátim ku kysnutému pečivu. Donedávna sa pri kysnutí cesta nepoužíval z droždia vyrobený kvások ale divo vypestovaný kvások, o ktorý sa starali v každej domácnosti či pekárni. Základom takéhoto kvásku sú jednobunkové bytosti prirodzene sa vyskytujúce v prostredí, na zrne a na koreňoch rastlín. Tieto rôznorodé mikroorganizmy pre nás dokážu spracovať obilnú múku oveľa dokonalejšie ako jeden kmeň kvasníc nachádzajúci sa v droždí. Okrem iného, dokážu podstatne znížiť obsah lepku. Droždie sa začalo používať preto, že podnieti rýchle a ľahko predvídateľné kysnutie, ktoré nemusí prebiehať na dva razy, ako je tomu u kvásku – výrobcovia potom ľahšie dodržiavajú zabehnutú normu. Avšak, práca chvatná málo platná: naše telo potom získa z chleba oveľa menej živín. Droždie nezvláda rozložiť všetky neprospešné látky, ktoré sa v zrne prirodzene vyskytujú – prinajmenšom pri celozrnnom pečive je dôležité použiť doma chovaný divý kvások.
„Doporučujeme používať rôzne druhy celozrnného obilia, ale s dôležitým varovaním. Fosfor v otrubách celých zŕn je viazaný v látke zvanej kyselina fytová. Kyselina fytová sa viaže so železom, vápnikom, horčíkom, meďou a zinkom v črevnom trakte a bráni ich vstrebávaniu. Celozrnné obilie tiež obsahuje inhibítory (rušiče) enzýmov, ktoré môžu narušiť trávenie obilia. Tradičné spoločnosti obvykle svoje obilie pred konzumáciou namáčali či fermentovali, čo sú postupy, ktoré neutralizujú fytáty a inhibítory enzýmov a majú ten účinok, že natrávia obilie tak, aby všetky jeho živiny boli dostupné. Klíčením, namáčaním cez noc a staromódnym kvasením kváskom možno docieliť tohto procesu natrávenia v našich vlastných kuchyniach.“ – Sally Fallonová, Mary G. Enigová, PhD. Vyživující tradice. Strana 25. Preložené.
Čí chlieb ješ, toho pieseň…
Chlieb je viac ako len základná potravina za pár eur zo samoobsluhy: ctili sa ním hostia, je to boží dar! Pečenie chleba bývalo niekdy hrdou výsadou slobodných ľudí. V koreňoslovných slovníkoch sa dočítaš, že anglické výrazy pre šľachticov, pre paniu a pána, úzko súvisia s chlebom. Slová „lady“ a „lord“ obsahujú staroanglický slovný koreň „hlaf“, ktorý má v súčasnej angličtine tvar „loaf“, s významom: peceň (chleba). Pôvodný tvar slova lady doslova znamenal „tá čo pečie chlieb“ a slovo lord sa v pôvodnej podobe vykladá ako „strážca chleba“ – bolo to oslovenie pre gazdu – hospodára. Naše slovo chlieb obsahuje ten istý slovný koreň a dávny slovanský zvyk vítania hostí chlebom a soľou svedčí o podobných súvislostiach.
Sloboda súvisí so samosprávou a hmotnou a duchovnou sebestačnosťou – s nezávislosťou na cudzích pánoch. Pred nástupom feudalizmu sme žili v rodovej demokracii – v spoločnosti dedín a občín, kde každý muž a žena spravujúci vlastnú hospodársku jednotku boli slobodnými ľuďmi. Znakmi šľachty sú práve sloboda a samospráva – hrdých a slobodných ľudí doprevádzali dlhé vlasy a pobočná zbraň, v staršej dobe sekera či palica. Šľachta súvisí so šľachtením: s vlastným rodom, rastom, rozvojom a zušľachťovaním. Sloboda nie je právom – ona je výsadou, na ktorú treba vyrásť, vyspieť, dozrieť. Mladý človek sa slobodným stal, keď obradne prešiel do kruhu dospelých mužov – hospodárov… Keď sa vzchopil, vyrovnal, poznal a pochopil, čo je to Svet a Zem… Keď si zaslúžil uznanie a ukázal, že si dokáže dobre viesť – keď už nepotreboval nad sebou pána a po boku mu stála vedomá žena.
Predpokladom slobody je pochopenie samého seba – chápanie sa, prijímanie sa, vlastná celistvosť. Do celku nás prepája duša, telo a duch. Duša je našou spoločnou zemou a koreňmi, z ktorých sme sa zrodili… Cez telá nás prepája naše vzájomné cítenie, srdce a dych, tep práce, spoločne trávený a zdieľaný čas… Na úrovni ducha nás spájajú naše slová, náš jazyk, dohody, spôsoby, obrazy, príbehy a piesne: kultúra, ktorá je naša!
Ako celiství a spojení s vlastným telom, zemou, prítomnosťou – vtedy sme vedomí – vtedy vieme! Mimo iného vieme, ako na zemi žiť, čo pestovať, ako to pripravovať, ako spolupracovať, ako spoločne sláviť a pripraviť hostinu – práve usporiadanie a vedenie slávnosti bývalo súčasťou prechodu mladého páru do dospelosti.
Očistenie vedenia
Keď vykročíš k slobode – keď sa vzchopíš a prevezmeš zodpovednosť za vlastné zdravie a stravu – tvoje telo ťa samo navedie k tomu, čo je pre teba zrovna dobré jesť. Avšak, predpokladom je najprv dostatočne sa prečistiť, aby si svoje telo dokázal vnímať – hlavne je potrebné prestať sa upínať na predstavy o výžive, uzemniť sa v prítomnosti – a odpútať sa od chorobných závislostí: hlavne na bielom pečive a na bielom rafinovanom cukre.
Dobrý spôsob pre prečistenie je dočasné úplné vylúčenie bieleho pečiva, bielej ryže a rafinovaných potravín: olejov a cukru. Môže to byť výzvou! Oveľa ľahšie býva vylúčiť zo svojho jedálnička mäsové výrobky: na ne totiž nebýva vytvorená silná závislosť. Ľudia, ktorí sa rozhodnú zmeniť svoje stravovanie zdravým smerom, preto ľahšie pristúpia na vegetariánstvo či vegánstvo.
Podstatou škodlivosti a návykovosti výrobkov z bielej múky a bieleho cukru je prudký výkyv hladiny cukrov v krvi a následný stav opojenia, ktorý vyvolajú. Cukry sa dostanú do krvi príliš rýchlo, lebo ich nezabrzdia iné látky, ktoré v prirodzenej strave cukry doprevádzajú. Rafinované – prečistené – priemyselné výrobky sú zbavené minerálov, vitamínov a enzýmov, ktoré sú nevyhnutné pre správne strávenie cukrov. Pri trávení musia byť potom tieto chýbajúce výživové zložky dodané z telesných zásob. Jedlo z takýchto potravín dokáže prudko rozkolísať látkovú výmenu človeka, poškodzovať tak orgány a viesť k dlhodobému nedostatku niektorých živín.
Koho by napadlo, že na tanieri môže byť chyba nie len u mäsa, ale v prílohe? Že nie vajce je ťažkosťou, ale biely chlieb? Dôvod, prečo sú obchody plné bieleho pečiva, cestovín, cukroviniek a sladených nápojov je ten, že tieto dlho vydržia na policiach a v skladoch. Znižujú tak prevádzkové náklady obchodníkov, zdravie však nešetria.
Za choroby, ale aj za ničenie životného prostredia, môže viac ako jedenie poctivých živočíšnych výrobkov práve monokultúrne pestovanie obilnín a strukovín a dopyt po výrobkoch z nich: po bielej múke, bielej ryža, sóji, cukre či rafinovaných olejoch. Správne vedené pasienky môžu Zemi prospievať! Do Európy sa už nikdy nevráti v 17. storočí vyhubený tur divý, hovädzí dobytok je však schopný jeho miesto v kolobehoch a väzbách prírodnej krajiny čiastočne zastúpiť.
Výborným pomocníkom pri zmene stravovacích zvykov je spomenutý jednodňový pôst. Na začiatku si to pýta pevnú vôľu, neskôr to už pôjde samo: telo si zvykne a raz za čas si samo očistu vypýta. V deň pôstu nebývam hladný a čo viac, dostavujú sa príjemné pocity šťastia. Pôstom sa čistí nie len telo ale aj duch. Mávam vtedy tiež zvláštny nadhľad: vidím veci v mojom živote jasnejšie.
Výživné tuky
V dobe pred rozšírením priemyselné
Skús raz obedovať ako vtedy, keď hostiny boli liečivými slávnosťami. Vtedy, keď nebol každý zvlášť ponorený do svojho osobného taniera… Jedlo sa spoločne a zo spoločného – veď sme jedna veľká rodina! Obetovali sme jedlo spoločnému celku, zo spoločných mís sme si lyžicou načierali, zdieľali sme pokrmy. Videli sme, ako sme si všetci podobní a zároveň sme odlišní, ako sú naše chute a potreby spolu vzájomne previazané, v kole dávania a prijímania… Skutočným bohatstvom je zdravie a živé napĺňajúce vzťahy – tak si doprajme! Až keď sami sme úplní a šťastní, až potom dokážeme úprimne a slobodne priať aj druhým.
ho poľnohospodárstva si ľudia najviac cenili živočíšne tuky – mali na to dobrý dôvod: svoje veľa-tisícročné skúsenosti. Príslušníci všetkých prírodných národov boli ochotní vynakladať zvláštne úsilie a precestovať veľké vzdialenosti, aby zabezpečili tieto potrebné živiny, predovšetkým pre tehotné ženy a deti: či už sa jednalo o loj a vnútornosti veľkých bylinožravcov alebo o plody mora.
V týchto tukoch je obsiahnutých veľa živín nevyhnutných pre zdravý vývoj človeka – živín, ktoré si ľudské telo z rastlinnej potravy vytvoriť nedokáže alebo dokáže len veľmi obmedzene. Naši predkovia vtedy vedeli, že pre silu a zdravie celého kmeňa je potrebné, aby predovšetkým mladomanželia, tehotné ženy a deti dostávali túto hodnotnú potravu. Dokonca to siahalo až tak ďaleko, že boli kvôli tomu ochotní podnikať ozbrojené výpravy či nasadiť vlastný život pri nebezpečnom love. Hrdinské činy patrili k obradom prechodu, ktorým sa v týchto kultúrach z mládencov stávali uznávaní dospelí muži.
Neskôr, v časoch poľnohospodárstva a chovu dobytka boli najväčším majetkom stáda dobytka – a tí, čo ich pásli a strážili ich, požívali veľkú úctu. Napríklad sviniar – lesný pastier svíň – bol v stredoveku váženým a uznávaným človekom, podobne aj bača. Bola to zodpovedná práca, pretože bez darov od týchto zvierat by celé spoločenstvo trpelo – ľudia vtedy vedeli, že bez masti či masla by sa nasledujúce pokolenia nevyvíjali správne a zdravo.
Názor na tuky sa obrátil v dobách priemyselného hospodárstva. Stroje umožnili ľahko obrobiť veľké polia a dopestovať aj veľké množstvo zrna a olejnatých semien. Lacnejšie ako preháňať zvieratá po pasienkoch bolo držať ich v maštali a kŕmiť pokosenou suchou trávou, zrnom a olejnatými semenami. Toto malo dva vážne dôsledky.
Prvým dôsledkom je, že tuk a mlieko zvierat, ktoré sa neživia vonku ich prirodzenou potravou nie sú tak zdravé a hodnotné ako živočíšne výrobky pochádzajúce od ich šťastnejších príbuzných. Druhým dôsledkom bolo, že priemysel sa musel starať aj o odbyt nových rafinovaných rastlinných olejov a tukov. Ľudia boli reklamou dlhdobo presviedčaní, že zdravšie sú rastlinné oleje a výrobky z nich – nie že by zdravšie naozaj boli… Sú predovšetkým oveľa lacnejšie a predstavujú pre potravinárske spoločnosti veľké zisky.
V záujme týchto spoločností bolo podporovať a platiť vedecké štúdie, ktoré by očiernili živočíšne tuky v prospech rastlinných olejov a margarínov. Ruka v ruke z tým šla široká masmediálna kampaň vychvaľujúca hydrogenizované margaríny ako zdravé pre srdce. Dnes vieme, že vtedajšie margaríny, teda stužené rastlinné oleje, boli vyslovene jedovaté. S tými dnešnými je to síce o čosi lepšie – stále však predstavujú pre naše telá pohromu.
Za civilizačné telesné aj duševné onem
Skús raz obedovať ako vtedy, keď hostiny boli liečivými slávnosťami. Vtedy, keď nebol každý zvlášť ponorený do svojho osobného taniera… Jedlo sa spoločne a zo spoločného – veď sme jedna veľká rodina! Obetovali sme jedlo spoločnému celku, zo spoločných mís sme si lyžicou načierali, zdieľali sme pokrmy. Videli sme, ako sme si všetci podobní a zároveň sme odlišní, ako sú naše chute a potreby spolu vzájomne previazané, v kole dávania a prijímania… Skutočným bohatstvom je zdravie a živé napĺňajúce vzťahy – tak si doprajme! Až keď sami sme úplní a šťastní, až potom dokážeme úprimne a slobodne priať aj druhým.
ocnenia a rôzne vývinové poruchy môžu do veľkej miery práve zmeny v našom stravovaní. Keď to zhrniem… Zdravými živočíšnymi tukmi sú maslo z mlieka od zdravých kráv pasúcich sa na zelenej lúke, najlepšie z nepasterizovaného mlieka, a kačacia, husacia či bravčová masť zo zvierat, ktoré behajú vonku na slnku a živia sa prevažne svojou prirodzenou potravou. Sú nie len zdravé, pre zdravý vývin človeka sú dokonca nevyhnutné!
Zdravými rastlinnými olejmi sú tie, ktoré sa pri tepelnom spracovaní a pri vystavovaní vlhku a vzduchu, neznehodnocujú – netuchnú a nežltnú. Z rastlinných olejov sú vhodné výhradne tie, ktoré pochádzajú z teplých zemepisných šírok: Na varenie možno použiť olivový olej a na pečenie aj kokosový olej – a samozrejme aj maslo alebo masť. Rastlinné oleje mierneho pásma, ako je napríklad slnečnicový, je radno jesť len nerafinované, za studena lisované a tepelne neupravené – a len ako doplnok stravy. Obsahujú totiž pre človeka nevhodný pomer omega‑6 a omega‑3 viac-nenasýtených mastných kyselín. Po tepelnom spracovaní, zožltnutí či priemyselnom stužení, sú tieto oleje pre naše telá vyslovene škodlivé. Dôsledky sa však neprejavia hneď a priamo, ale len postupne v priebehu rokov a na ďalších pokoleniach.
Je známkou dospelosti prevziať zodpovednosť za svoj život – a aj za svoje stravovanie! Znamená to prestať sa riadiť povrchnými názormi a ísť viac do hĺbky a šírky kultúrnych a zemských súvislostí – smerom k sebestačnosti.
Mäso
Naši sedliacki predkovia mäso jedli, ale menej, ako je dnes bežné. Jedli ho účelne – aby prežili obdobia, keď nebolo dostatok iného jedla, a aby zužitkovali zvieratá, ktoré museli pred zimou odprevadiť, pretože by tieto nemali čo žrať. Nebolo zďaleka možno zabezpečiť na zimu seno pre všetky hospodárske zvieratá.
Mäso je pomerne ťažko stráviteľné: sila, ktorú nám chudé mäso dodá zriedka prevýši úsilie potrebné na jeho strávenie. Toto je dôvod, prečo boli v minulosti cenené hlavne tuky a vnútornosti.
Orgánové mäso a ryby majú svoj dôležitý význam: mastné výrobky z nich obsahujú veľa esenciálnych bielkovín: takých, ktoré ľudské telo potrebuje a nedokáže si ich samo vyrobiť z rastlinnej potravy. Tiež platí, že pri rôznych príležitostiach býva žiaduce zjesť niečo ťažšie a sýtejšie – a posilniť sa tak pred náročnou prácou či pevnejšie zasadiť svoje vedomie do osobnosti.
Je dôležité, aby zviera bolo odprevadené so súcitom a s úctou, tak ako sa to robilo, keď ľudia zvieratá ešte sami chovali a mali s nimi živý vzťah. V dnešnej dobe by som mastné jesť neodporúčal, pokiaľ nie je domáce, z dobrého chovu alebo z diviny. Nanešťastie sa stalo normou chovať zvieratá v neprirodzených, priemyselných podmienkach, kde nevidia Slnko, nepasú sa na tráve a hýbať sa môžu iba obmedzene. Tieto zvieratá sú vytrhnuté z kolobehu života a v akom-takom stave živoria len za pomoci rôznych liekov.
Živočíšne výrobky zo zvierat držaných v umelých chovoch navyše neobsahujú niektoré pre nás kľúčové živiny, kvôli ktorým sme ich v minulosti vlastne jedli – tieto látky týmto zvieratám chýbajú rovnako ako nám!
Vajíčka od sliepok, ktorým je umožnené vyhrabávať a vyďobávať vonku im prirodzenú potravu, ktorou sú červíky a zelené rastliny, obsahujú omega‑6 a omega‑3 matné kyseliny v pre nás zdraviu prospešnom pomere blízko jedna ku jednej, kým vajíčka od sliepok kŕmených prevažne obilím môžu obsahovať až 19-krát viac omega‑6 ako omega‑3 kyselín.
Jedenie živočíšnych výrobkov z priemyselných veľkochovov má ďalší nepríjemný rozmer: prijímaním ostatkov týchto zvierat sa naše osudy s ich osudmi prepletajú. Čo druhému konáš, to sa ti vracia – taká je zákonitosť Vesmíru. My sami sa postupne môžeme nájsť v polohe týchto zvierat: zavretí medzi štyrmi stenami vlastných okolností, povinne trpíme. Vedomím unikáme pred prítomnosťou, pred životom, ktorý nás nenapĺňa a neteší. Správame sa ako tie vykrmované zvieratá – prepadáme konzumu.
„Využiteľný vitamín B12 sa nachádza výhradne v živočíšnych produktoch. Telo si ukladá zásoby vitamínu B12, ktoré môžu vydržať po dva až päť rokov. Keď dôjde k vyčerpaniu tejto zásoby, nasledujú onemocnenia z nedostatku vitamínu B12.“ – Sally Fallonová, Mary G. Enigová, PhD. Vyživující tradice. Strana 27.
Túžba po Zemi
Za potrebou jesť mäso s každým jedlom môže byť ešte čosi viac: prirodzená túžba po prepojení so Zemou – túžba mať váhu, zmysel, opodstatnenie, túžba byť ctený, uzemnený, byť súčasťou, mať svoje miesto, byť milovaný. Táto túžba je opodstatnená a prirodzená, avšak bola pokrivená… Je to túžba dotknúť sa pravdy, smrti a zeme, ktoré boli z našich životov vytlačené.
Pokiaľ sa však ľudia Zeme zároveň štítia? Namýšľajú si, že sú niečo zvlášť, niečo výnimočné, niečo mimo? Istia sa pred náhodou, štítia sa zeme, prachu, špiny a humusu? Boja sa divých zvierat, medveďov, vlkov, kliešťov či komárov? Boja sa uvoľniť vo vlastnej prirodzenosti? Nadávajú si: „Ty krava, sliepka, hus, koza, suka, sviňa…“ Raz boli toto všetko posvätné a uctievané zvieratá Matky Zeme.
Títo ľudia uviazli v začarovanom kruhu – opakovane sa snažia tráviť tú obrovskú plochu zeme v mäse sústredenú. Spojiť sa so Zemou sa im však nedarí. Nie sú jej otvorení, nedôverujú, chýba im pokora, úcta. To, čo potrebujú, nie je mäso, ani pozemky, moc či peniaze – ale smelosť otvoriť sa pravde, oddať sa jej, uvoľniť sa, sprítomniť sa a vydýchnuť si!
Riešením môže byť dočasne prestať jesť mäso, prestať našu Veľkú Matku ťažiť, znásilňovať a vykorisťovať – začať sa čistiť. Postupne sa vyjasní myseľ a spriechodní vedenie – človek uzrie. Uvedomí si, čo konal a poprosí o odpustenie. Vzdá sa svojej namyslenosti. Pokloní sa Zemi. Potom, keď vezme s plným vedomím do úst kúsok mäsa – potom s dotykom pravdy, váhy a večnosti – naplnený vďačnosťou a otvorený v dôvere – sa znovuzrodí. Živá Zem ťa privíta v hre života, radostného, zmyselného, naplňujúceho… Zem a Pravda – veď oni odjakživa boli tvojou podstatou!
Strukoviny
Dnes je mäso často nahradzované sójou. Sójové „mäso“ či tofu môže byť posun dobrým smerom: je lepšie jesť priamo sóju ako mäso zvierat kŕmených sójou. Nie je to však žiadna výhra: 90% predávanej sóje je geneticky upravenej a je pestovaná veľmi jedovato. Navyše, sója prirodzene obsahuje hormóny, ktoré nás nezdravo ovplyvňujú – neodporúča sa preto jesť ju častejšie ako dva razy do týždňa. Sója tiež prirodzene obsahuje látky, ktoré bránia našim telám vstrebávať z potravy živiny. Kvasenie, ktoré je súčasťou výroby tempehu a sójovej omáčky tieto látky odstráni, avšak vegetariánmi obľúbené tofu ani sójové „mäso“ kvasením neprechádza. Na sóju našťastie nie sme odkázaní: máme hrach, cizrnu, fazuľu, mungo, šošovicu…
Strukoviny môžu nadúvať – dobre je preto nechať ich pred varením napučať či naklíčiť a variť ich na dva razy tak, že pôvodná voda sa vyleje. Pomôcť môže aj vhodné korenie, napríklad zázvor, rasca, rímsky kumín, tymián či aníz. Korenie celkovo spraví dobre, čo sa chuti aj stráviteľnosti týka. Strukovinové jedlá sa dobre dopĺňajú s obilninovými a vždy sa tak väčšinou jedli.
Pre ľudí, ktorí sa vyhýbajú mäsu, je dôležitým bodom vitamín B12, ktorý sa nachádza v človeku použiteľnej podobe len v potravinách živočíšneho pôvodu. B‑dvanástka sa dokáže v tele dlhodobo uchovať, takže jej nedostatok v strave sa začne prejavovať len postupne, napríklad pocitom úzkosti či telesnou slabosťou.
Na pokrytie dennej potreby sa človeku doporučuje vypiť v priemere asi tri poháre kyslého mlieka denne alebo zjesť štyri vajíčka, či kus syra – môže to byť aj viac v závislosti na tvojej váhe a danostiach. Keď pôvodní obyvatelia Ameriky ulovili bizóna, jeho pečeň rozdelili, aby z nej kúsok dostal každý člen kmeňa – podobne aj hovädzia pečeň je na B12-ku výnimočne bohatá: dva dekagramy by mali samé pokryť tvoju týždennú potrebu.
Sladká sebaláska
Hlad po sladkom súvisí s túžbou byť milovaný – je to podvedomá snaha vynahradiť si jedlom chýbajúcu lásku, ktorej sa nám ako deťom možno nedostalo. Priznaj si to, otvor sa jej! Ty sám si ju dokážeš dať! Základom je sebaláska: až keď ľúbiš sám seba, až potom sa dokážeš otvoriť aj láske od iných. Obejmi sa, maj sa rád! Sprav niečo pre seba, daruj si čas, naplň sa žiarou, zo srdca, zvnútra! S radosťou si zacvič, uvoľni sa, zabehaj! Odkedy sa prijímam a ľúbim, zmenili sa mi chute: častejšie mi teraz príde na jazyk kyslé či štipľavé. Oveľa viac než sladká chuť ma láka pestrosť a vyváženosť.
Aby sa človek cítil spokojný, celý a úplný – dobre padne príležitostne si naplno dopriať… Veď láska ide aj cez žalúdok! Nie však úpadkovým spôsobom, nie umelými keksíkmi ani kolou, ale zdravým a prirodzeným spôsobom: spraviť si napríklad celý sladký ovocný deň a najesť sa dosýta! Najlepšie v období, keď je veľa zrelého ovocia – sprav si jahodový alebo melónový deň, či jabĺčkovú slávnosť! Najkrajšie je to priamo pod stromom. Úplne vtedy cítim, ako sa aj jablonka sama teší, že ma takto môže obdariť chuťou, výživou, láskou. Prijímanie jedla má vlastne veľa spoločného s milovaním – môže to byť zmyselné, vzrušujúce, naplňujúce. Zdravá strava je spätá so zdravým milostným životom!
Dary priamo od Zeme a Slnka
Obrať si jablká zo stromu, poďakovať mu za jeho dar? V duchu aj tých dobrých ľudí chválim, ktorí tieto jablone vysadili. Maličké sú jabĺčka, ale chutia! Ak náhodou nájdem červíka, nevadí. Červík svedčí, že jablko je čisté – nebolo dvadsať razí postrekované ako tie z veľkoskladu.
Už za domom mám kopu zeleniny, ktorá je oveľa výživnejšia a hodnotnejšia, ako tá dovezená zo Španielska či Holandska – púpava ani mrlík nerástli na vodných roztokoch vo fóliovníkoch, ale priamo tu pod nebom a zo zeme – a navyše sú zadarmo! Dnešné priemyselne pestované obilniny a zelenina obsahujú oproti stavu pred 70 rokmi niekedy už len jednu pätinu minerálnych látok. Je to dôsledok necitlivého priemyselného poľnohospodárstva, u ktorého je sila zeme nahradzovaná hnojivami a polia sú zhutnené vplyvom ťažkých strojov. Vo stvrdnutej pôde voda nevsakuje do hĺbky, ale steká po povrchu – vrchná vrstva humusu je tak z pôdy vymývaná a odplavovaná. Časté kyslé dažde navyše bránia minerálnym látkam, aby sa viazali v pôde.
Tie živiny, ktoré ešte v rastline sú, sa následne zväčša zničia priemyselným potravinárskym spracovaním. Výsledkom môže byť jedlo, ktoré nám síce dodá kalórie, tie sú však silou jednostrannou a nevyváženou, je bez života a potrebných životodárnych látok. Je to zvrátená výživa, ktorá nám potrebné hodnotné látky počas trávenia ešte odčerpá. Nie je to plnohodnotná výživa pre celú ľudskú bytosť. Takáto strava ti umožní prežiť, ale nie rozvíjať sa do nových rozmerov, celistvo rásť a dospievať. Ľudia na priemyselnej strave len jedia a spotrebúvajú, stále však ostávajú hladní, neuspokojení, nespokojní, nepokojní. Sú vyhladovaní a často zároveň tučnejú,pretože látková premena a rovnováha v ich telách je narušená.
Nech je jedlo tvorím liekom! Všetko, čo zjeme nás nejako ovplyvňuje a veľmi záleží od tvojho naladenia a stavu. Čo jednému pomôže, môže inému uškodiť. Zároveň si na veľa vecí dokážeme zvyknúť. Najlepšie ti povie vlastný pocit, pohnutie a vnútorný hlas – keď sa naučíš ich vnímať. Hranica medzi jedlom a liekom sa ľahko stratí napríklad pri bylinách. Veľa z nich neradno užívať dlhodobo či v spojení s nejakými inými – alebo naopak: mali by sa užívať v zmesi. Je však aj pár takých bylín, ktoré sú liečivé a zároveň sa môžu užívať každodenne. Neúčinkujú totiž jednostranne na nejakú našu časť, ale celistvejšie: dokážu naše telo celkovo vyladiť. Do tejto skupiny liečivých bylín patrí čakanka, ktorej opražený rozomletý koreň sa pije v podobe kávoviny (cigorka), alebo tiež zelený čaj, zázvor (ďumbier) či ženšen (všehoj). Výborné účinky má aj kurkuma v spojení s trochou čierneho korenia.
Divorastúce jedlé byliny nám zase môžu pomôcť našim telám doplniť tie pod vplyvom priemyselnej stravy chýbajúce živiny. Plané a divé jedlé „buriny“ sú na vitamíny a minerály veľmi bohaté – a nie len na ne: aj na jemnú a divú životnú silu, ktorá nám tak chýba… Výborné sú jarné listy lipy, medvedí cesnak, púpava, pŕhľava, hviezdica, mrlík, šťaveľ či začiatkom zimy šípky. Treba im však prísť na chuť, otvoriť sa im! Dary priamo z prírody človeka prepájajú s vlastnou prirodzenosťou, divokosťou, slobodou, voľnosťou. Prijatím s vedením, úctou a vďakou sa z planých jedlých rastlín stávajú bezprostredné dary Zeme prepájajúce človeka s jeho božskou podstatou. Vítajú nás v tanci života! Bylinky sú posli našej milej Zeme. Otvor sa im, prijmi ich dar, prijmi ju: Zem je liečivá!
Voda a vzor života
Čo piť? Vodu. Všetko ostatné pôsobí viac či menej odvodňujúco – človek ostane smädný, aj keď zmysly možno načas oklame, často ostáva až dlhodobo odvodnený. Sladké či alkoholické nápoje môžu byť liekom či jedom – v závislosti od miery a použitia. Ich účelom nie je uhasiť smäd – bylinkový odvar s medom či pálenka boli pôvodne liekmi. Ovplyvňujú premenu látok v tele a aj vnímanie a vedomie. Dokážu liečiť, pri pravidelnom nadmernom užívaní však strácajú dobré účinky a začínajú škodiť.
Voda má svoj vzor – kvet života, vidieť ho napríklad v snehových vločkách. Najkrajší vzor má pramenitá voda, voda z prirodzene tečúceho potoka či šťava rastlín. Živému vzoru vody prospieva prirodzený vlnivý pohyb, prúdenie. Naopak, vzor poškodzujú pravouhlé potrubia, rovné upravené korytá riek, chemické prímesy či rôzne druhy umelého žiarenia.
Voda je prijímajúca: berie na seba citový náboj a ľudské zámery. Voda načítava informácie z jej okolia, napríklad z nádoby, v ktorej je. Voda má pamäť a to, čo je v nej uložené, ovplyvňuje jej vlastnosti a pôsobenie na živé bytosti: môže nás dobre naladiť, alebo naopak rozladiť.
Život sám je úzko spätý s vodou a naše ľudské telá a rovnako tak aj telá rastlín a živočíchov so vzorom vody súznejú – z morí sme niekedy dávno vyšli a voda je stále základom našich tiel. Neprekvapí teda, že sami máme schopnosť vzor vody opraviť, vyladiť – ale len vtedy, keď sami sme zdraví a v dobrej nálade.
Na vodu pôsobí, s akým vedomím k nej pristupujeme: ovplyvní ju význam, aký jej dáme, to, čo jej vtisneme, ako ju označíme. Keď k nej pristúpim ako k živej, živou sa pre mňa stáva. Naopak, keď ju označkujem čiarovým kódom, uzavriem do fľaše a vyhlásim za tovar, ona potom svoj prirodzený živý vzor stráca. My všetci sme schopní takto s vodou pracovať – záleží len na tom, akí prostí sami sme: aký čistý je náš zámer, akí otvorení a žiariví sme. Naše ľudské telá sú prinajmenšom z troch štvrtín vodou – na tvojom vzťahu k vode sa odráža, aké vzťahy máš s ľuďmi okolo seba, ako ich prijímaš, ako si ich ctíš a vážiš.
Sám pijem najradšej čistú vodu hneď ráno po tom, ako vstanem, pol litra aj viac. Vodu z vodovodu nechávam odstáť, aby chlór vyprchal, alebo ju nechám pretiecť cez uhlíkový filter. Pred pitím si vodu pekným slovom a živou silou od srdca naladím. Prajem si, aby mi bola dobrá, aby jej vzor bol živý, ladný, zdravý, prirodzený.
Živý vzor má ešte jednu príjemnú vlastnosť: dokáže sa šíriť, zapĺňať a opravovať miesta, kde sa pred tým kvet života poškodil a stratil. Keď v čistej nádobe zmiešam trochu pramenitej vody s väčším objemom tej z vodovodu, vzor života sa rozšíri na celý obsah nádoby.
Jednoduchá strava
Jedným z liečivých spôsobov stravovania je delená strava – je ľahšie stráviteľná a za istých okolností aj výživnejšia a ľahšia na prípravu. Jej podstata je jednoduchá: potraviny sa delia na skupiny podľa zložky, ktorá v nich prevláda a navzájom sa na tanieri stretávajú len tie skupiny, ktoré sa spolu ľahko trávia. Skupiny sú štyri: bielkovinová, škrobová, ovocná a všestranná skupina.
Všestranná skupina je zvláštna: patria sem potraviny, ktoré sa ľahko strávia spolu skoro so všetkým ostatnými, alebo sa jedia zvyčajne len v malom množstve. Patri sem tuky, oleje, orechy, jogurt, kefír, kyslé mlieko, kyslá smotana, zelenina, kvasená zelenina, klíčky, koreniny, huby a semiačka. Môžeme ich spokojne jesť buď spolu s prevažne škrobovými potravinami (obilniny, zemiaky, kukurica, pohánka, strukoviny či med) alebo sprevažne bielkovinovými potravinami (vajcia, syry, ryby, mäso, arašidy, mandle – a aj sója). Väčšie množstvá prevažne škrobových aprevažne bielkovinovýchpotravin by sa však navzájom miešať nemali. Ovocie najlepšie jesť na prázdny žalúdok a samé.
Napríklad omastené halušky s kyslou smotanou alebo kyslou kapustou sú ľahko stráviteľné – škroby s tukom alebo zeleninou. Aj s trochou smotany a bryndze by boli ešte v pohode. Vyprážaná ryba s hranolkami – teda bielkoviny a škroby s väčším objemom tepelne narušených rastlinných olejov – však v poriadku nie je. Vyprážané jedlá celkovo nie sú zdravé – pôvodne boli len pánskou výstrednosťou. S bielkovinami ide zeleninový šalát, pokojne aj so za studena lisovaným olejom, namočenými či opraženými semiačkami alebo orechmi.
Hlavne pri varených zložkách jedla pomáha, keď telu spolu so stravou doplníme enzýmy, ktoré sa varením zničili. Tieto sa inak prirodzene v potravinách nachádzajú a pomáhajú s ich trávením a vstrebávaním. Na enzýmy bohaté prílohy sú kvasená zelenina a v menšom množstve rôzne kvasené nápoje.
Pri liečení tráviacich ťažkostí môže tiež dobre padnúť vylúčiť ťažko stráviteľné bielkoviny ako sú mliečny kazeín a pšeničný lepok. Predovšetkým je dobre zrieknuť sa potravín, ktoré ich obsahujú, boli tepelne upravené a neprešli kvasením či kváskovým kysnutím. A samozrejme: vyhnúť sa rafinovaným olejom, rafinovanému bielemu aj hnedému cukru a sladeným nápojom.
Aby bola delená strava liečivá, je dôležité nechávať si medzi rôznymi jedlami dostatok času. Žalúdok sa tak stihne vyprázdniť a naša tráviaca sústava si oddýchne. Ovocie sa v žalúdku spracuje do hodiny. Škrobovo-zeleninové jedlo v žalúdku pobudne dlhšie, asi dve-tri hodiny. S bielkovinovo-zeleninovým jedlom to môže byť rôzne: vajcia, tvaroch, hydina či ryba pobudnú v žalúdku asi dve hodiny a tvrdý syr či tuhšie mäso aj päť-šesť hodín. Oproti tomu, zle zostavené mastné bielkovinovo-škrobové jedlo s kompótom a zákuskom nás môže v žalúdku ťažiť aj dvanásť hodín. Navyše, pri ťažkom trávení môžu vznikať škodlivé látky. Týmto sa telo bráni tak, že obalí vnútro črevnej steny hlienom, uzatvorí sa tak však aj voči žiaducim živinám.
Jesť päť jedál denne, alebo pomedzi raňajky, obed a večeru ešte kadečo maškrtiť je novodobý meštiansky zlozvyk. Pre dobré trávenie prospeje jesť tri razy denne, ale zato sa najesť do sýta – dopriať si koľko čoho si telo pýta! Prípadné škvŕkanie v bruchu je zdraviu prospešné – tvoje črevá sa vtedy čistia.
Prílišná úzkostlivosť však tiež nie je dobrá! Sem-tam prospeje aj nejaká sviatočná výstrednosť – dobre padne príležitostne pravidlá zdravej stravy rozvoľniť. Všedný deň však nech je mierny a zdravý! Výsledok vedomého a zodpovedného spôsobu stravovania je, že človek je bystrejší, neťahá ho to poobede spať, stačí mu jesť menej a celkovo sa cíti lepšie a zdravšie.
Chvála za dary
Počas hostín zažívali naši predkovia pocit hojnosti, pestrosti – každý niečo priniesol a spolu zdieľali bohatstvo. Človek jedol z toho i z toho, mohol sa presýtiť tým všetkým a celý sa preniesť cez svoje iné strádanie. Spievalo sa, hralo sa aj tancovalo. Bol to vlastne obrad, bola to slávnosť. Ak sa to podarilo, človek našiel svoju mieru a už si nepotreboval nič brať či dokazovať si na úkor druhého: spoločenstvo sa zmierilo, ľudia sa uspokojili a upokojili, vzájomné vzťahy sa uzdravili. Bývalo zvykom, že bohatší usporiadali takúto hostinu, kde svoje prebytky zdieľali. V dobrom tak stúpala ich spoločenská hodnosť a prínosnosť, vážnosť a uznanie.
Skús raz obedovať ako vtedy, keď hostiny boli liečivými slávnosťami. Vtedy, keď nebol každý zvlášť ponorený do svojho osobného taniera… Jedlo sa spoločne a zo spoločného – veď sme jedna veľká rodina! Obetovali sme jedlo spoločnému celku, zo spoločných mís sme si lyžicou načierali, zdieľali sme pokrmy. Videli sme, ako sme si všetci podobní a zároveň sme odlišní, ako sú naše chute a potreby spolu vzájomne previazané, v kole dávania a prijímania… Skutočným bohatstvom je zdravie a živé napĺňajúce vzťahy – tak si doprajme! Až keď sami sme úplní a šťastní, až potom dokážeme úprimne a slobodne priať aj druhým. Rovnako dôležité ako pôvod a akosť jedla, je tvoj aj prístup k nemu – byť pri jedle prítomný svojou pozornosťou, vážiť ho. Poďakovať zaň. Prežiariť si ho svojou životnou silou, spevom či slovom. U nás doma znie najčastejšie táto pieseň, ktorú priniesol Žiarislav:
Chvála za dary z čistého zdroja
chvála aj bytostiam cez ktoré prišli!
Večné svetlo živé svetom
daruj silu rodnú živu
v noci aj vo dne buď vedomie
ochraňuj dušu osvetľuj ducha
pomôž v múdrosti pomôž v ľúbosti
pomôž v chápaní všetkých bytostí!
Prijímanie jedla je vo svojej podstate posvätným – dostalo sa ti milosti, že môžeš žiť, že si teraz tu, že sa môžeš najesť, naplniť. Spájaš sa s tvojim okolím, prijímaš čiastočky potravy – dary od Prírody, Slnka, Zeme. Sprostredkovane prijímaš silu Slnka, uchovanú a pretvorenú Zemou. Keď si uvedomím, čo všetko za tým jedlom stojí, príde mi ako prirodzené ctiť si jeho zdroj, ďakovať zaň, neplytvať ním. Smutnou štatistikou je, že polovica potravín je v našej „vyspelej“ civilizácii vyhodená. Najlepšie nič nevyhadzovať a zvyšky darovať – a čo ostane kompostovať, darovať Matke Zemi.
Čo pomôže, ak sa prejedám? Skús si jedlo viac vychutnať. Pred jedením poďakovať, chvíľku rozjímať. Jesť pomaly a precítiť každé sústo. Je to obrad. Si v čase mimo času, sústredený na dary. Pomaly dobre prežúvaš každý kúsok. Už len oči by ti jedli? Pomaličky a vedome vychutnávaj, takto nasýtiš aj svoje zmysly.
Prajem ti veľa šťastia pri varení stále nových jedál. Varme z toho, čo je, kedy je, tak ako to cítime. Objavujme staronové veci. Schádzajme sa pri hostine! Zdieľajme to bohatstvo – nech to medzi nami prúdi, nech naše vzťahy žijú zdravím! Dobrú chuť. 🙂
Dakujem. Martin.