Slovensko a slovo spolu súvisia

Vážený Jazykoved­ný ústav Ľudoví­ta Štúra,

obra­ci­am sa na vás ohľadom prehnaného výsky­tu cud­zích slov v tex­toch Vere­jnej správy SR. Naposledy ma zarazi­la Metodi­ka opti­mal­izá­cie pro­cesov VS, ktorú som dostal k pripomienko­va­niu. Pokúsim sa to vysvetliť v širších súvis­los­ti­ach, tak dúfam, že prepáčite, keď budem men­o­vať veci, ktoré sú vám jas­né.

„Špeci­fick­ým cieľom OP EVS v rám­ci pri­or­it­nej osy 1 je vytvoriť efek­tívne fun­gu­júcu, klientsky ori­en­to­vanú VS posky­tu­júcu kval­it­né služ­by udržateľným spô­sobom. Pre jeho splne­nie je potreb­ná real­izá­cia aktivít analýzy pro­cesov a ich násled­ná opti­mal­izá­cia.“

 „Štar­to­va­cia udalosť indiku­je, kde daný pro­ces začí­na a zároveň ini­ci­u­je spuste­nie pro­ces­ného toku. Plusový znak indiku­je, že daná aktivi­ta je pod­pro­ce­som a exis­tu­je pre ňu detail­ne­jší lev­el, ktorý sa v dia­grame nenachádza. Sekvenčná väz­ba slúži na ilus­trá­ciu pora­dia, v ktorom budú pod­pro­cesy vykoná­vané.“

Cud­zie slová zvýraz­nia kľúčové pojmy, hlavne, ak sú už nejako zave­dené v obore (ako analýza či imple­men­tá­cia). Ich pre­by­tok na mies­tach, kde nie sú kľúčové, však znižu­je zrozu­miteľnosť tex­tu. Tieto cud­zie výrazy je lep­šie nahradiť ich sloven­ský­mi nápro­tivka­mi, ktoré tak nebi­jú do očí. Sloven­ské výrazy človek navyše chápe celistve­jšie a podve­dome — čítanie ide hladšie. Naprík­lad namiesto „sekven­cia“ poviem „pos­tup­nosť“, namiesto slo­va „para­lel­ný“ zas „súbežný“.

Sloven­ská repub­li­ka je v svo­jom jadre dejinne úzko spätá so sloven­ským jazykom. Bol to hlavne jazyk, ktorý nás odlišo­val od iných národov a Uhorsku a neskôr v Českosloven­sku. Slovenčine vďačíme za to, že sme samostat­ný štát — a do istej miery stále samo­správny.

Jazyk je jeden celok poj­mov, ktoré spolu ladia a poukazu­jú na spo­ji­tosti. Cud­zie prvky sú do jazy­ka pri­jí­mané ako nové pred­me­ty bez hĺbkovej súvis­losti. Naprík­lad „metodi­ka“ síce na prvý pohľad súvisí s metó­dou, ale tam pochope­nie (bez prís­lušnej odbornej znalosti) končí. Napro­ti tomu „smer­ni­ca“ je všetkým ľahko vedome aj podve­dome ucho­piteľná — zadá­va smer, usmerňu­je čin­nosť. „Metodi­ka opti­mal­izá­cie pro­cesov VS“ by moh­lo znieť „Smer­ni­ca zlepšo­va­nia pochodov VS“. Možno to znie ako výraz z tur­i­stick­ej príručky, ale jazyk je, ako taký, nástroj všes­tran­ný a ten istý text nemusí byť pomôck­ou iba v jed­nom odbore.

Jazyk bol od pod­staty zostro­jený ako nástroj spodobo­va­nia a prirov­na­nia. Práve prostred­níctvom prík­ladov a prirov­naní získavame hlbšie pochope­nie veci. Vec prestá­va byť abstrak­t­nou. Naprík­lad aj počí­tačové ikony sú presne o tom­to, o pre­ne­sení výz­na­mu: kôš, prieči­nok či diske­ta pre ulože­nie súboru. Tak prečo nemôžeme použí­vať podob­né pomôcky aj v jazyku? Ony tam vždy boli, tak je v svo­jich koreňoch jazyk postavený. Dnes však vní­mam u ľudí sklon slová nášho jazy­ka čoraz viac nahrad­zo­vať cud­zí­mi slo­va­mi, ktoré medziod­borové pre­sahy zastier­a­jú.

Na pôde uni­verzít sa dnes hov­orí práve o spá­janí oborov a schop­nos­ti ľudí vzájomne sa pochopiť, aj keď každý z nich pracu­je v inom odbore. O tom je spoluprá­ca. Vní­mam, že cud­zie odborné výrazy také­mu­to porozu­me­niu brá­nia. Navyše, ľudia použí­vaním cud­zích slov čas­to zastier­a­jú to, že veci hlbšie nerozume­jú. Je smut­né, že k tomu nezried­ka dochádza pri prekladaní cud­zích tex­tov do slovenčiny. Ako tomu má potom chá­pať prí­jem­ca, keď si sám prekla­dateľ (či pisateľ) nemal tú vôľu veci hĺbko­vo pochopiť a poňať jej súvis­losti so sku­točnosťou živ­ota, ktoré jazyk zrkadlí. Bez pochope­nia tých­to súvis­lostí ostá­vame len v teórii, ktorá sa čím ďalej viac vzďaľu­je od živ­ota. Jazyk slúži na vzájom­né pochope­nie a nemal byť miestom, kde si niek­to dokazu­je či vynahradzu­je svo­ju odbor­no­sť.

Dom­nievam sa, že tým, ako si do svo­jho jazy­ka mimovoľne nechá­vame zanášať cud­zie prvky a strá­came vlast­né – že tak­to pos­tup­ne a neve­domky prichádzame aj o svo­ju pod­statu. O tú pod­statu, ktorej vďačíme za to, že tu máme vlast­ný štát a svo­ju vlast­nú samo­správu. Nemali by, keď nik iný, tak práve úrady Vere­jnej správy Slovenskej repub­liky dbať na zachovanie nášho jazy­ka?

Tak sa vás pýtam: Je niek­to, na koho by som sa mohol obrátiť, ak sa mi do rúk dostá­va­jú na pripomienko­vanie novovznika­júce doku­men­ty Vere­jnej správy SR a ich jazyková pova­ha je viac cud­zia ako sloven­ská? Jestvu­je nejaká smer­ni­ca či odporuče­nie o použí­vaní slovenčiny v doku­men­toch VS, o ktorú by sa dalo oprieť?
Som presvedčený, že by z dlhodobého pohľadu bola pre budúc­nosť Sloven­s­ka a jeho občanov práve taká­to osve­ta veľ­mi prospešná. Súkrom­né nad­národ­né spoločnos­ti sú už nie len hospodársky čas­to sil­ne­jšie ako národ­ná štá­ty. V posled­nej dobe sa pokúša­jú medz­inárod­ný­mi doho­da­mi (napr. ACTA či TTIP) zmenšiť právo­mo­ci štá­tov. Ak sa naša štát­na sprá­va nevráti k svo­jej pod­state, s ktorou jazyk úzko súvisí, bude ťahať čím ďalej tým viac za kratší koniec.
Ďaku­jem za vás čas,
S poz­dravom,
Svo­rad
P.S. Ešte si neod­pustím malú odbočku. Vní­mam, že reč má aj ďalšie pre­sahy:
Keď si začneme viac uve­do­movať, chá­pať a vážiť svoj jazyk ako celok, začneme si pos­tup­ne viac uve­do­movať a vážiť aj samých seba ako nositeľov jazy­ka. Pomôže nám to nájsť svo­je vlast­né sebave­domie, akosi stratené v priebe­hu dejín. Nemusíme byť ako Slová­ci len zásobárňou ľud­ských zdro­jov pre západ­né kra­jiny. Môžeme si zas­tať svo­je – keď si uve­domíme svo­ju hod­no­tu.
Keď si začneme viac uve­do­movať samých seba, zákonite si budeme viac vážiť aj svo­je vzťahy. Pre­dovšetkým tie hlavné vzťahy, ktoré v živ­ote máme: vzťah so samým sebou, vzťah so svo­ji­mi rodič­mi a ďalej, cez naše korene, vzťah so Zemou. S tou Zemou, ktorej vďačíme za to, že tu sme, že jeme a dýchame. Jazyk je jed­ným z kľúčov k rieše­niu eko­log­ick­ej, hospodárskej a spoločenskej krízy, v ktorej sa väčši­na z nás, viac či menej vedome, topí.
Sloven­sko a slo­vo spolu súvisia.

-

Odpoveď jazykovej poradňe JÚĽŠ SAV:

Tex­ty vere­jnej správy patria do admin­is­tratívne­ho štýlu, pre ktorý je charak­ter­i­stická ofi­ciál­nosť a vec­nosť. Okrem neu­trál­nej slovnej záso­by sa ten­to štýl vyz­naču­je knižnosťou a použí­vaním kance­lar­iz­mov, cud­zích slov i ter­mi­no­log­ick­ých pomen­o­vaní. Pre­to neprek­va­pu­je, že sa v tex­toch vere­jnej správy stretáte s cud­zí­mi výraz­mi. Možno súh­lasiť s Vami, že prehnané použí­vanie cud­zích slov môže text zaťažiť, prí­padne spô­so­biť jeho nezrozu­miteľnosť. Na druhej strane nie všetky Vaše pripomienky možno akcep­to­vať. Napr. slo­vo metodi­ka nie je to isté ako slo­vo smer­ni­ca ani slo­vo pro­ces nie je potreb­né nahrádzať slovom pochod.
Podľa zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štát­nom jazyku Slovenskej repub­liky  štátne orgány a štátne orga­nizá­cie, orgány územ­nej samo­správy a orgány vere­jno­právnych ustanovizní pri výkone svo­jich pôsob­nos­tí povinne použí­va­jú štát­ny jazyk na celom území Slovenskej repub­liky. Štát­nym jazykom sa rozu­mie sloven­ský jazyk v jeho kod­i­fiko­vanej podobe. Dohľad nad dodrži­a­vaním kod­i­fiko­vanej podo­by štát­ne­ho jazy­ka vo vere­jných pre­jav­och je v kom­pe­tencii Min­is­ter­st­va kultúry SR.