Nemusíme ísť skrze krízu, rozpad – nemusím si prejsť tou budúcnosťou, ktorá sa nám črtá… Nemusíme zažiť rozpad všetkého, čo nám bolo milé, všetkého, na čo sme sa spoliehali, od čoho sme boli závislí.
Rozpad – mám teraz na mysli tie veľké zemské pohyby ako otepľovanie, suchá a víchrice, znečistenie životného prostredia, znehodnotenie poľnohospodárskych pôd, odvodňovanie krajiny, narušenie morských prúdov, prúdy klimatických utečencov valiacich sa do Európy… Nehovoriac o iných veľkých veciach, ktorým čelíme, ale zatiaľ si to ako spoločnosť pramálo uvedomujeme: uviaznutie ľudského vedomia vo virtuálnych priestoroch bez spojenia so skutočnosťou a Zemou, strata vlastného stredu, stratenými duchmi ovládnutá spoločenská správa, ťažba ľudských zdrojov, rozpad medziľudských vzťahov, narušenie schopnosti dospievať…
Nemusíme ďalej ísť cestou rozpadu. Sme v kríze – stojíme na križovatke. Je s nami kríž. Je pred nami rozhodnutie! Nemusíme pokračovať tadiaľto! Nemusíme, ak si dokážeme súvislosti uvedomiť už skôr. Nemusíme, ak dokážeme už teraz prijať ten dar, ktorý nám nesie rozpad umelých matíc, na ktoré sa pútame.
Ak si dokážeme pripustiť a prijať ten rozpad… Ak sa dokážeme zmieriť sa s touto možnou skutočnosťou, potom ona nemusí nastať. Ale môže, ak sa rozhodnem, že to chcem zažiť – dobrovoľne. Vtedy som v tej kríze však už v úplne inej polohe – už nie som jej obeťou. Prijímam utrpenie aj radosť, dobré aj zlé zarovno – ako zážitok.
Už nie som obeťou, som tvorcom. Som si totiž vedomý celku, zámerov, vedomia a príbehov stvorenia, ktoré utrpenie aj radosť presahujú. Moje pohnutia už nezávisia od vyhliadky utrpenia či radosti, bohatstva či chudoby, dobra či zla. Vnímam to všetko ako zážitky príbehu života – a konám slobodne. Účastním sa na stvorení – súc účastníkom, plyniem v prúde života. V tomto prúde je sila a ja si zažívam bohatstvo, blaženosť, radosť – bez ohľadu na okolnosti a názory iných. Zároveň som však plne s nimi, žijem v tele vedomý si svojho dychu! Plne prijímam bolesť aj pohladenie – prijímam všetky svoje vzťahy. Teším sa z celého príbehu.
Tak vyvstáva otázka: Idem skrze rozpad? Alebo vezmem skratku? Čo ty na to – ako sa rozhodneš?
Týka sa to vás všetkých, pretože toto rozhodnutie zoberie tvoj príbeh tým či oným smerom.