V jednote je sila. Ak sa všetci, hoci aj po riadnej hádke, nakoniec zhodneme – sme spokojní. Zhoda je základom vzájomnej spolupráce, skutočnej spolupráce pre vlastné a zároveň spoločné dobro.
Avšak – pri hlasovaní, keď väčšia časť prevalcuje všetky menšie, či pri príkaze, keď rozhodne moc či umelá nadradenosť – vtedy sa svet triešti. Celok sa štiepi. Tak ako násilie predurčilo rozhodnutie, aj následnú prácu na uskutočnení rozhodnutia zaistí iba násilie.
Spoločnosť je takto rozdrvená na slabých a často o to viac namyslených jednotlivcov. Spoločné dobro je zdrvené. Stačí krátky sled hlasovaní a každý je proti každému. Každý je s výsledkom nespokojný.
Podstata jednania je pri tom v nachádzaní jednoty. Dobrovoľnej vedomej jednoty! Nie tej predstieranej, nie jednoty za rúškom strachu, keď sa v obavách zo stretu, z neprijatia, odsúdenia či vylúčenia bojím povedať svoj názor, či si ho vôbec vytvoriť.
Jednanie býva náročné. Prechádzame cez obdobia stretov názorov, napätia, možno až zúfalstva a prázdnoty – až po uvoľnenie, možno smiech nad naším rozpoložením… Nakoniec – prijmeme tie rôzne pohľady, veď sa všetci dívame na to isté. Len z rôznych uhlov nazeráme… Niečo sa prelomí. Zostúpi duch celku a my zrazu pochopíme, vedomie sa rozšíri a my vieme. Sme v tom spolu: Už nevidím len stromy – už je tu celý les a s ním voda v krajine, na ktorej sme všetci životne závislí!
A spolu so zhodou nachádzame bezpečie, znova sa vidíme ako bytosti, nie len ako zástanci toho či onoho. Uzreli sme sa a prijali sa vzájomne vo svojej odlišnosti – pretože je dobre, že sme odlišní a že každý z nás vidí inú stranu. Dopĺňame sa! Spoločne nám teraz máločo unikne. Ako prídavok sa dostavujú tie zabudnuté cnosti: dôvera, istota, priateľskosť, spolupatričnosť, úcta, česť, ľudskosť.
Hádka je lepšia ako hlasovanie. Jednanie je lepšie ako prikázanie. Keby len lepšie! Ony sú pre spoločnosť ako celok nutným predpokladom prežitia!
Tak jednajme! Konajme v súlade, bez vnútorného nútenia a násilia, ako jedna bytosť. Takáto práca nie len nesie ovocie, je radosť môcť sa na nej podieľať!
jednat, jednání, jednací, jednatel, projednat, objednat, objednávka, dojednat, ujednat, sjednat, vyjednat, zjednat. P. jednać (jen zsl.). Původně vlastně ‘snažit se najít jednotu (v názorech)’ (viz : jeden), i když již ve stč. převládá význam ‘konat, uskutečňovat’.