Neber nič z toho, čo čítaš, ako pravdu! Pravda totiž nie je v písme ale v živote! Pravda je všetko to, čo je a čo bolo. Nič z toho, čo je napísané nie je pravda, nič z toho, čo si myslíme, čo si predstavujeme, v čo veríme…
To, v čo veríme, sa však má sklon potvrdzovať a v našom osobnom i širšom svete napĺňať. Keď uverím, že som slabý, skutočne sa slabým stávam. Keď uverím, že som lepší ako druhí a stretnem druhých…
Môžem sa snažiť si svoje presvedčenie pred pravdou uchrániť: zavretím srdca a citu – neúctou a bezcitnosťou… Popretím vedenia – nevedomosťou… Obmedzením pohľadu a videnia – bezohľadnosťou a nenávisťou…
Druhí prirodzene dopĺňajú, čo tebe chýba, zrkadlia tú pravdu, voči ktorej si sa vymedzil. A už je len krôčik k boju, k vojne proti nim, proti druhým! Proti svetu a prirodzenosti? Pretože, keď ty si lepší, zákonite je niekto druhý horší – zlý. Praješ si bojovať a báť sa? Deliť svet na dobro a zlo, súdiť, vládnuť? Snažiť sa byť lepším a trpieť, tŕpnuť každým stretnutím s druhými? S druhmi?
Varujem. Viera je silný nástroj. Radno s ňou zachádzať obozretne, vedome, zodpovedne. Je to nástroj utvárania budúcnosti. Život nemusí byť od podstaty boj. Nech svet je svetlý! Nech sú tieto články tomu prínosom!