Spojenie
Ak mi budeš mať čo povedať – som otvorený podnetom, otázkam či pripomienkam: svorad zavináč nazemi.sk.
Pár slov o mne
Vyrastal som v panelákovom byte na strednom Slovensku. Odmalička som mal nevôľu podliehať poriadku spoločnosti – ale je to len posledných pár rokov, čo sa mi darí uvoľniť sa a napájať sa na poriadok prirodzený, zdravý, ľudský a zemský. Zároveň je týchto pár rokov príbehom môjho napájania sa na pravdu, na vlastné telo a seba samého.
Základnú školu som vychodil ako väčšina z nás: také obyčajné menej aj viac pekné zážitky. Výnimkou boli posledné dva ročníky, ktoré som strávil na SHAPE American High School v Belgicku. Bola príjemná a pokroková. Okrem iného som sa vtedy naučil po anglicky – nemal som ani základy a za rok a pol som už čítal v pôvodnom znení Stopárovho sprievodcu galaxiou a Pána prsteňov. Naspäť na Slovensku mi rámec poskytlo gymnázium so zameraním na nemčinu, neskôr som vyštudoval v Brne aplikovanú informatiku a SSME – služby, riadenie a inovácie. Počas štúdia som si niekoľkokrát spravil pol roka prestávku – bol som na Erasme vo Viedni, na študijnej stáži v krásnom prostredí Moravského krasu, pár mesiacov rôzne po slovenských lazoch. Najšťastnejšie obdobie môjho dovtedajšieho života som strávil ako skoro-bezdomovec v Berlíne. V súčasnosti pracujem pre ministerstvo vnútra, kde spravujem znalosti o informačných systémoch. Inak čas trávim v spoločnosti ľudí, ktorí sú mi blízki, v blízkosti prírody. Podieľam sa na všeličom, čo ma napĺňa radosťou a dáva mi zmysel.
Moja cesta vedie cez vlastné zážitky. Po tom, čo som ako mladý chalan zistil, že veci sa v skutočnosti majú inak, ako nám podsúvajú v škole či v médiách – som odmietal veriť, ale naučil som sa dôverovať. Dokázal som sa otvoriť bytostiam, ktoré všeličo vedia a sú celistvejšie ako ja sám. To ma zachránilo.
Rád píšem, často o duchovných, prírodných a kultúrnych súvislostiach. Vychádzam z vlastného života a z toho, čo som prijal, pochopil a poňal cez múdrych ľudí. Za všetkých spomeniem Mira Žiarislava Švického, Stanislava Grofa, Andreja Karimova, Jorgeho Arenivara.
Vychádzam hlavne zo živých prameňov našich rodných a slovenských, ale aj zo živých učení rôznych prírodných národov. Keď čítam, tak skôr pomaly a v súznení s priamo prežívanými pohybmi môjho života. Neoceniteľnými učiteľkami mi boli ženy – tie, s ktorými som mal a mám blízky vzťah.
Mám teraz 31 rokov. Sám nachádzam svoju vyrovnanosť a celistvosť… Pripravujem sa, rozvíjam – teším sa, až sám dospejem k plnosti a napojeniu, k svadbe, ktorá prijíma a spája protiklady. Teším sa až plne pojmem ženu a Zem do svojho života a spokojne sa riadne usadím. S nadšením a hravosťou sa uvoľňujem. Naberám schopnosti, vedomie a odvahu na prvé veľké vyvrcholenie života.