Vysvetlenie hnutia Hare Krišna

Možno si už zazrel mnícha v oranžovom rúchu ponúkajúceho na ulici zvláštne knižky alebo ženu v pestrom indickom sárí s košíkom sladkostí snažiacu sa ti jemne vysvetliť, že Krišna je boh a že za sladkú guličku by si mohol niečo prispieť chrámu… Mám ich rád tých „krišňákov“ – jedlo výborné aj spievanie sa mi páči. Tá trojslovná pieseň tak práve vyhovuje mojim rozvíjajúcim sa hudobným schopnostiam. Toto sú vlastne dve z troch ťažísk hnutia: spievanie svätého mena a prijímanie milosti v podobe hostiny s výborným jedlom. Tretím ťažiskom sú knihy, ale najprv rozvediem tieto prvé dve.

Hare Krišna Hare Krišna – Krišna Krišna Hare Hare – Hare Rama Hare Rama – Rama Rama Hare Hare. Hare je oslava všepríťažlivej živej sily, našej veľkej matky z ktorej sa rodí všetko, čo je. Krišna je oslava boha, ktorý zostúpil na Zem pred možno piatimi tisícročiami a osvetlil nám veľa vecí. Rama je zas ďalšie meno pre najvyššieho boha a najširšiu silu zároveň. Spev je vlastne volanie na úplný celok, tak ako na teba niekto volá, keď k tebe prichádza. Spev ľudí spája, zladí ich spoločne – je to príjemný pocit, byť súčasťou. Je to liečivý pocit, ktorý nám dnes často chýba. Šťastie totiž nie je osobné, šťastie je sú-častie – radosť máme vtedy, keď ho môžme zdieľať, keď sme otvorení, keď sa nebojíme… Keď sme spokojní, naplnení, v bezpečí – či už sme v kruhu ľudí alebo zdanlivo sami, v šťastí s prírodou, so zemou pod nohami a slnkom nad hlavou. Spievaním spieme k celku: dospievame k tomu celku, ktorý hnutie Hare Krišna oslavuje v osobnej podobe ako boha Krišnu sprevádzaného jeho milou družkou Radhou.

Jedlo nás tiež prepája a spoločná hostina o to viac. U „krišňákov“ je jedlo najprv ponúknuté Krišnovi, je varené pre neho, je to jedlo hodné Boha. Boh Krišna je najvyšší, úplný, najširší celok, ktorý zahŕňa, presahuje a je za jedno so všetkými ostatnými obrazmi celku vo všetkých kultúrach. Až potom, ako bolo jedlo ponúknuté Božstvu, ostanú zvyšky v podobe jeho milosti pre nás všetkých – pre nás, ktorí sme spoločne spievali, tancovali a potom počúvali z posvätnej knihy výklad o tomto všetkom aj o inom. Chutný indický pokrm je milosť pochádzajúca od celku, vlastne dar od Zeme a Slnka, dar od celku, ktorý nás presahuje. Je to dar od všetkých tých bytostí, ktorým vďačíme za to, že tu sme a že môžme žiť, jesť a piť. V prvom rade nás tento dar prepája, tak ako jedlo prepája – prepája nás s celkom a my sa tak čistíme a liečime – tým, že jeme prijímame celok. Duchovne a zmyslovo sa napĺňame, pretože zdravý človek je plný, je čistý, je celý – je celistvý a vyrovnaný, nič v sebe nepopiera. Tak ako choroba, obavy a napätie sú známkami vnútorného boja – spokojnosť, uvoľnenosť a celistvosť sú známkami zdravia! Naše vedomie sa tiež rozširuje, aby poňalo celý celok – nás celých, takých, akými sme. Navyše, je to príjemné, najesť sa chutného jedla o mnoho chodoch! Mnísi ťa obslúžia a naberú ti aj tri razy!

Čo volám to si privolávam. Čo jem, tým sa stávam. Príde mi pekné volať Celok, spájať sa sním a sám sa Celkom stávať. Vnútorné rany sa celia, hoja a ja sa stávam ladnejším, plynulejším, živším a zdravším.

Tretie ťažisko hnutia Hare Krišna sú knihy. A tu je kameň úrazu. Ja sám a určite veľa iných ľudí má ťažkosť ani nie tak so spievaním alebo jedením – ale s prijatím tvrdení a výkladov v „krišňáckych“ knihách. Neľahko sa tiež prijíma ich duchovný učiteľ Prabhupada ako neobmedzená úplná autorita dokonale a neomylne vysvetľujúca verše z dávnych indických spevov. Skrátka, knižky nie sú ľahko pochopiteľné, sú plné cudzích pojmov a obrazov, ktoré nezapadajú do nášho ani súčastného a ani pôvodného slovenského jazyka, duchovna či kultúry. Domnievam sa, že práve toto je dôvod, prečo sa hnutie šíri len pomaly a prečo trvalo 50 rokov, kým sankírtanové hnutie pána Čaitanju od svojho príchodu na západ začalo prenikať aj k nám na stredné Slovensko. Pán Čaitanja bol vtelením Krišnu v 15. storočí a predpovedal, že sa raz Hare Krišna bude spievať v každej dedine. S tým určite súhlasím – ale nemyslím si, že to bude výlučne v znení hnutia Hare Krišna: príde doba, kedy sa zas všetci vrátime k jedinému najvyššiemu Bohu a najširšej jedinej Zemi – pretože inú nemáme.

V nasledujúcich odstavcoch ponúkam príklad niekoľkých veršov z Bhagavadghíty vyložených tak, aby boli ľahšie pochopiteľné. Hnutie Hare Krišna síce prichádza s hotovými výkladmi od jeho božskej milosti duchovného učiteľa a jeho sprievodné texty ďalej vysvetľujú mnísi, ktorí celé učenie dlho študujú – všetci však používajú jedny a tie isté staré indické obrazy. Tieto obrazy – koncepty boli v priebehu svojej tisícročia trvajúcej cesty Indiou cez Ameriku až k nám znejasnené a ich podstata sa miestami stráca. Nakoniec aj sám Prabhupada verše prekladal a vykladal používajúc anglické slová a pojmy zrozumiteľné anglickému koloniálnemu a americkému kapitalistickému duchu – my na Slovensku sme však predsa len iní. Mimo toho, doba sa odvtedy tiež podstatne zmenila. Všetká česť a všetká úcta Prabhupadovi i celej rade parampare – učeníckej postupnosti siahajúcej až späť ku Krišnovi. Všetkých prijímam a všetkým vďačím. Moje vysvetlenie, prosím, neberte ako neúctu k ich výkladom – chápte to ako môj svojský prínos a prianie dobra.

Za všetkým sú utkvelé predstavy

Bhagavad-Gíta je súčastou indických véd, je to časť eposu Mahábhárata. Bhagavad-Gíta je rozhovor Krišnu s Arjunom, bojovníkom z kráľovského rodu, ktorému je on – Krišna – vozotajom. K rozhovoru došlo na bojovom poli tesne pred začatím bitky, uprostred proti sebe nachystaných šíkov dvoch vojsk pripravených bojovať. Arjuna sa zastavil, zneistel a položil Krišnovi otázku – Krišna na to obšírne odpovedá, vysvetľujúc podstatu dobra a zla, boja, šťastia a bytia:

Kapitola 2, Verš 45
Vedy sa prevažne zaoberajú témami, ktoré patria do troch kvalít hmotnej prírody. Povznes sa nad tieto tri kvality, ó, Arjuna, a buď voči nim transcendentálny. Osloboď sa od všetkých dualít, vzdaj sa všetkých túžob po zisku a ochrane a spoznaj svoje pravé „ja“.

Kapitola 14, Verše 5
Hmotná príroda pozostáva z troch kvalít – dobra, vášne a nevedomosti. Keď večná živá bytosť príde do styku s hmotnou prírodou, ó, bojovník mocných paží, stane sa podmienenou týmito kvalitami.

Kapitola 14, Verš 6
Ó, bezúhonný, kvalita dobra, žiarivá a v čistote prevyšujúca ostatné, zbavuje človeka všetkých hriešnych reakcií. Tí, ktorí sú umiestnení v tejto kvalite, podliehajú pocitu šťastia a poznania.

Kapitola 14, Verš 7
Kvalita vášne sa rodí z nekonečných žiadostí a túžob, ó, syn Kuntí, a preto je vtelená živá bytosť pútaná k hmotným plodonosným činnostiam.

Kapitola 14, Verš 8
Vedz, ó, potomok Bharatov, že kvalita temnoty zrodená z nevedomosti je strojcom klamu všetkých vtelených živých bytostí. Jej výsledkami sú pomätenosť, lenivosť a spánok, pútajúce podmienenú dušu.

Tieto verše nehovoria, že by príroda a Zem ako taká bola dobrá alebo vášnivá alebo nevedomá. Dobrota, nevedomosť či vášnivosť sú dôsledkami toho, ako my Zem a prírodu vnímame, ako ju ponímame prostredníctvom svojej mysle a zmyslov.

Keď je myseľ plná predstáv, tak je nimi zatienená a ty si uvedomíš len tie vnemy, ktoré preniknú cez filter tvorený týmito predstavami. Predstavy sú všetko to, čo si myslíš a čo chceš. Podstatou sebeklamu (ilúzie, máje) sú práve predstavy, ktorým si uveril, že sú pravdivé – sú to utkvelé predstavy, ktorými ťa výchovou a vzdelávaním naplnili a s ktorými sa teraz stotožňuješ.

Predstavy sú úzko späté s chcením, s privolávaním si vecí a javov do života, s tvorením, s predurčovaním budúcnosti. Sú to vlastne filtre možných budúcností. Sú to nástroje tvorenia, ak sa však s nimi narába nesprávne, dokážu ubližovať, viazať, obmedzovať a väzniť človeka v začarovaných kruhoch utrpenia. Inými slovami: predstavy sú to, čo chceš. Sú to obrazy, ktoré však vplývajú aj spätne: ony zároveň určujú to, čo chceš, určujú to, čo si myslíš, že ťa naplní a spraví spokojným a šťastným. Predstavy tvoria našu spoločnú kultúru, nášho spoločného ducha. Smerujú nás.

Keď sa človek príliš upne na predstavy, dostáva sa tak do stavu, keď vidí len to, čo chce vidieť. Ak sa človek od predstáv pravidelne nečistí, po čase je tak zatienený predstavami, že vidí len ne: už nevidí Zem, pravdu, nevidí seba a druhých takých, akí sú. Všade sa mu premietajú vlastné predstavy o sebe a svete. Dôsledkom takéhoto zmätku predstáv je, že aj okolie, aj prírodu a Zem vníma človek zmätene, alebo vôbec nie a správa sa k nim bezohľadne.

Predstavy sú aj umelé zákony, postupy a programy, väčšinou sú spoločné širšej skupine ľudí, ktorí ich zdieľajú: ich predstavy tvoria akúsi maticu, ktorá umožňuje týmto ľuďom ako-tak spolupracovať. Takáto sústava predstáv je akoby spoločenským strojom, ktorý umožňuje ľuďom spolupracovať, napriek tomu, že nevidia pravdu a nevidia jasne ani seba navzájom. Umelý poriadok zariadi, aby do seba nenarážali a nerušili sa protichodnými predstavami. Spoločná predstava im dá spoločný cieľ a poženie ich jedným smerom. Ak však táto predstava nie je obrazom zdravého celku obsahujúceho všetko a prijímajúceho všetko ako dobré, potom nikdy nespočinú, ustavične ich to bude hnať od krajnosti ku krajnosti, od boja proti jednej časti k boju s inou častou, od prevratu ku prevratu.

Nedobré vlastnosti ako vo veršoch spomenutá pomätenosť, lenivosť a pripútanosť k výsledkom a k cieľom činností sú dôsledkami práve chorobného zahltenia predstavami. Sú dôsledkom chorobného upínania sa na predstavy, akoby ony boli pravdou a večnou oporou a istotou. Predstavy sú niečo iné: sú to obrazy, ktoré nás vedú k cieľom v budúcnosti.

Keď máme každý iné predstavy, vzájomne sa rušíme, vnútorne sme rozorvaní: každá predstava ťa ženie iným smerom. Aj navonok sa vtedy snažíme každý dospieť k inému cieľu a nejaký vyšší spoločný cieľ nezriedka len predstierame. Mávame pocit, že môj cieľ je na úrok tvojho a naopak – dôsledkom tohoto je boj, uviaznutie, utrpenie, napätie. Z uviaznutia pramení lenivosť a nuda. Zo zatienenia z zmätku pramení slabosť, nemoc, únava a nevedomý spánok. Z boja pramení snaženie, chcenie, sebecké hnanie sa za ziskom a cieľom. Všetko toto však nie sú veci Zeme ani prírody ani hmoty – sú to len dôsledky našich predstáv, ktoré sa nás zhostili a okupujú našu myseľ.

Nahradenie starých predstáv novými môže pomôcť nastúpiť na cestu k uzdraveniu. V istom bode je však nutné, aby človek pustil všetky predstavy, všetky domnelé pravidlá a zákony a dohody: aby pustil všetko to, čo si myslí – až potom uvidí jasne seba a druhých, až potom uvidí Pravdu – až vtedy pochopí Krišnu a zároveň aj všetko ostatné. Až potom sa môže skutočne celistvo plne naplniť, až potom dospeje k tomu naplneniu, po ktorom myseľ a zmysly túžia, po ktorom on celou dušou túži. Človek chcel to či ono, lebo bol prázdny, necelý, neúplný – a vlastné predstavy ho zmiatli, oklamali, presvedčili, že to, čo mu chýba, predstavujú ony. Zároveň tieto predstavy uzavreli človeka v klietke: filter predstáv ho obmedzil sa len na zmyslové, mysľové naplnenie. Uzavrel sa tak voči tomu, čo mu skutočne chýba: voči celistvému naplneniu.

Celistvé naplnenie – duchovné a zároveň aj zmyslové – nie je nič zvláštne ani výnimočné, vlastne je to prirodzený stav zdravého spokojného dospelého človeka. Podstata prírody, Zeme a aj teba je dobrá, všetky tvoje vlastnosti sú dobré, keď sa očistia od podmienenosti predstavami. Ani predstavy však nie sú zlé, predstavy predstavujú, oni predurčujú budúcnosť: na aký obraz sa pozeráš, na čo myslíš, na čo voláš, čo oslavuješ a čo ospevuješ – k tomu smeruješ. Na čo sa pozeráš, na to sa podobáš. Ak si praješ byť zdravý a celistvý, ak si praješ byť v súlade s celkom, pred ničím nezatvárať oči a všetko prijímať ako dobré, všetko chápať – vtedy je dobré pozerať sa na obraz celku, na obraz zdravého krásneho celku, ktorý máš rád. Na obraz Krišnu a Radhy napríklad. Na takomto obraze sa dokážeme všetci zhodnúť a on nás zjednotí k celistvej a zdravej budúcnosti.

Verše z Bhagavadghíty nehovoria, že by oddaní Hare Krišna mali to, čo je mimo ich hnutia, odsudzovať ako vášnivé či temné, ani že by sa mali vyhýbať iným učeniam či dokonca ich osočovať. Členovia hnutia vyslovene nabádajú strániť sa zmyslového pôžitku, ak jeho prameň nebol ponúknutý Krišnovi: dokonca by mních ani kvetinu nemal ovoňať, ak nebola pred tým obetovaná Bohu. V tomto ponímaní sa Krišna stavia medzi vzťah jednej a druhej bytosti, medzi teba a rastlinu – či medzi muža a ženu – vzájomne ich od seba vzďaľuje, namiesto toho, aby ich presahoval, aby on bol tým láskyplným vzťahom, ktorý ich prežaruje vzájomnou úctou a súcitom. Kým človek nevie, čo so sebou, určite padne dobre isté hoci aj drsné obmedzenie vzťahov – neskôr však takéto obmedzenia nesú odstup, úzkosť a rozpaky do medziľudských vzťahov. Aspoň takto som to ja pozoroval a vnímam, že je to škoda.

Hnutie Hare Krišna ako Slovenská pošta

Dovolím si prirovnanie. Predstav si podnik Slovenská pošta. Predstav si, že sa ľudia na Slovensku v jednom bode v minulosti dokázali zjednotiť a pochopiť nie len seba ako ľud ale aj svoju úlohu v krajine, v Zemi slovenskej. Uvedomili si to a uvedomili si tiež, že v budúcnosti pravdepodobne túto jednotu a vedomie stratia. Vybrali si teda svojho zástupcu, ktorý napísal dopis a vytvoril nástroj – Slovenskú poštu – ktorým sa tento dopis dopraví do budúcnosti. Poslali nám vtedy list, v ktorom všetko vysvetlili, aby nám dnes pomohli chápať: aby nám pomohli pochopiť pravdu o nás samých, o našej Zemi a o Bohu.

Hnutie Hare Krišna je vlastne pošta, ktorá nesie odkaz dávnych vtelení Boha na Zemi. Pošte môžme za veľa vďačiť: môžme jej byť nekonečne vďační za to, že to zvládla. Pošta je vlastne spoločenský stroj so sadou pevne daných postupov a pravidiel, vlastne programov, a tiež pevnou hierarchiu nadriadených a podriadených, ktorí sami tvoria jeho súčiastky. V priebehu času boli súčiastky tohto stroja opotrebovávané a nahradzované novými, takými, ktoré boli v tej dobe dostupné. Doba sa menila a súčiastky nie vždy dokonale sedeli – oddaní však svoj stroj spravovali a opravovali ako vedeli a s pomocou Zeme a Boha ho dokázali v akom-takom chode udržať až do dnes. Bolo to o chlp! Veľká úcta im za to!

Je chybou mýliť si Slovenskú poštu so Slovenskom. Je chybou mýliť si poštu s listom. Je chybu mýliť si poštu s jej zakladateľom či s odosielateľom správy. Pošta je súčasťou Slovenska, pošta je bránou prostredníctvom ktorej prišla správa – skrze poštu a skrze list možno pochopiť Slovensko a seba samých: vďaka nim možno ľahšie poňať podstatu stvorenia a svoju úlohu v ňom, v kole všetkých bytostí.

Hnutie Hare Krišna môže veľmi pomôcť človeku, ktorý sa stratil, ktorý tápe. Sada pravidiel a postupov pomohla a pomôže, aby bol dopis z dávynch vekov múdrosti doručný aj Tebe. Keď ho však už máš v rukách – keď už držíš dopis od Krišnu v ruke… Teraz pusti všetky pravidlá, poďakuj a rozlúč sa s poštou a poštárom! Nestávaš sa zamestnancom pošty, len pretože máš dopis. Nemusíš ho nikomu ďalej strkať! Nájdi si tiché ústranie, očisti sa od všetkého, čo ťa kedy naučili, vrátane všetkých nariadení držiacich v chode poštu. Áno, vďaka nim dopis teraz máš – ale aby si plne mohol prijať jeho obsah, musíš byť čistý, prázdny.

Nie kniha je tým listom, tým listom je brána k vteleniu Boha na Zem, tú si získal! Nie to, čo si si prečítal, je tou správou – ale to, čo cítiš, že sa otvorilo. Očisti sa od všetkých pravidiel a povinností, zmy bystrou chladnou vodou všetko, čo ťa ešte púta a trápi. Zhoď z pliec všetky strachy. Všetko pusť, s láskou im všetkým odpusť! Zrež svoje vlasy, daruj ich zemi či ohňu, uvoľni svoju minulosť, nech už viac nepredurčuje tvoju budúcnosť! Len čistý a prostý, len prázdny a nahý, bez pripútania k majetku či cieľu… Len úprimný a sám – môžeš bránou prejsť. Vstúp!

Tu pod stromami, v ústraní pokoja a v tichu prírody dopis otvor… Ponor sa do neho. Zanor sa plne, do celej hĺbky, až kam to ide. Daj si čas. Si v bezpečí, toto je čas prezretia, uvedomenia, oddaj sa mu s plnou dôverou, nechaj sa ním pohltiť a uniesť sa nocou. Toto je tvoje liečenie, scelenie, uzdravenie – užívaj si ho! Tvoj život sa napĺňa!

Zas si späť pod stromami. Už je ráno, vychádza Slnko. Už vieš, už chápeš. Teraz sa môžeš slobodne rozhodnúť, čo ďalej. Môžeš si priať, aby sa odkaz pravdy dostal aj k iným, môžeš sa stať mníchom v hnutí Hare Krišna a podporiť tak činnosť „pošty“. Môžeš však všetko iné! Naša Zem slovenská tak veľmi potrebuje ľudí, ktorí chápu a vedia, v každej oblasti! Nie sú to len poštové služby! Aj vonku, v krajine, v poľnohospodárstve, v školách, v lesoch a aj doma, v tvojej vlastnej rodine! To, čo ti pomôže týchto oblastiach – nie sú to pravidlá a postupy Slovenskej pošty! Pomôže ti to bohatstvo, čo si poňal vtedy sám, nocou prejdúc čarovnou bránou.

Už vieš, už vidíš, už ľúbiš, už si čistý! Kam ťa to volá?

Rozlúčka

Dôvod, prečo sa lúčim, je, že hnutie Hare Krišna nie je čisté. Nie je čisté od nezdravých, necelistvých, utkvelých predstáv. Prejavuje sa to tak, že niektorí jeho členovia chcú, aby niekto, napríklad ja, vstúpil do ich hnutia. Predstavy sú vlastne také čary – keď dávaš predstave silu, ona potom predurčuje budúcnosť. Ak sa však snažíš predurčiť budúcnosť niekoho iného, zasahuješ tak do jeho osudu a berieš mu zodpovednosť za jeho vlastný osud a život. Vlastne je to taká čierna mágia. Je jej dnes plno všade v rodinách aj v spoločnosti. To že je aj v hnutí je pochopiteľné, rovnako ako to, že si to nik nejak moc nevšíma. Chýba totiž zdravý stav, voči ktorému by sme to mohli porovnať. Navonok sa to prejavuje nie len tým, že Hnutie Kare Krišna sa rozrastá len pomaly, ale aj vnútornými bojmi, spormi, chorobami a roztrieštenosťou.

Napriek tomuto všetkému ostáva Hnutie Hare Krišna zatiaľ najzdravším a najkrajším náboženstvom, s ktorým som sa zatiaľ stretol. Určite má svoje dôležité miesto aj na Slovensku. Dokáže veľmi pomôcť ľuďom v istom období života. Možno je hnutie skutočne všeliekom, ale liek sám osebe nestačí. Liek je len prostriedok a zdravým sa stávaš až vtedy, keď ho nepotrebuješ! Zdravý si vtedy, keď si šťastný a slobodný v akomkoľvek prostredí, vtedy, keď sám si tvorcom svojho sveta, svojho prostredia, vtelený tu na Zemi.

„Duchovný svet“ je práve tu na Zemi! Zjaví sa, keď prijmeš všetko ako dobré, keď sa očistíš od utkvelých predstáv a namyslenosti, keď očiaraš hranice posvätného priestoru, keď bránou svojho srdca, bránou vedomia sa otvoríš žiare celku. Vtedy, keď spočinieš a už nič viac nechceš a nič si nepredstavuejš – vtedy uvidíš a budeš vedieť. Povedie ťa vnútorné vedenie a budeš v ňom zemito a zdravo, tu a teraz prítomný. Ako vodca povedieš stratených duchov domov, späť na Zem! A všade sa bude spievať! Veď oni všetci túžia k nej, k všepríťažlivej!

  • Radha-Damodara Seva Das

    Zdravím ťa. Celé som si to prečítal a pekne napísané, len si to úplne nepochopil. Nepotrebuješ inštitúciu aby si rmohol robiť Krišna vedomie, nemusíš sa k nikomu pridávať. Nemusíš byť mníchom. Ja napríklad žijem so svojou priateľkou v prírode, máme vlastnú farmu, azyl pre zvieratá a normálne praktikujeme Krišna vedomie. Chodia ku nám hlavne ľudia skrze azyl a nikomu nič netlačíme, teda okrem prasádam :). Ale pochopil som čo chceš povedať. Tiež som prišiel na niečo podobné, ale až potom ako som sa vzdialil Krišnovou vôlou od tej pošty ako hovoríš :). No mám rád oddaných, nech už sú akýkoľvek. Každý sme niekde inde, a každý sme individuálny, nemusíme si rozumieť s každým, no tiež už dnes nemusím tie nedeľné omše, radšej sa stretnem raz za čas s ľuďmi s ktorými mám skutočný vzťah. V Iskcone je veľa fanatikov, no to nie sú jediný oddaní ;).

    • vercarsen

      najlepsie je cloveku samemu