Slovensko a slovo spolu súvisia

ludovit-stur_01-nestandard1

Vážený Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra,

obraciam sa na vás ohľadom prehnaného výskytu cudzích slov v textoch Verejnej správy SR. Naposledy ma zarazila Metodika optimalizácie procesov VS, ktorú som dostal k pripomienkovaniu. Pokúsim sa to vysvetliť v širších súvislostiach, tak dúfam, že prepáčite, keď budem menovať veci, ktoré sú vám jasné.

„Špecifickým cieľom OP EVS v rámci prioritnej osy 1 je vytvoriť efektívne fungujúcu, klientsky orientovanú VS poskytujúcu kvalitné služby udržateľným spôsobom. Pre jeho splnenie je potrebná realizácia aktivít analýzy procesov a ich následná optimalizácia.“

 „Štartovacia udalosť indikuje, kde daný proces začína a zároveň iniciuje spustenie procesného toku. Plusový znak indikuje, že daná aktivita je podprocesom a existuje pre ňu detailnejší level, ktorý sa v diagrame nenachádza. Sekvenčná väzba slúži na ilustráciu poradia, v ktorom budú podprocesy vykonávané.“

Cudzie slová zvýraznia kľúčové pojmy, hlavne, ak sú už nejako zavedené v obore (ako analýza či implementácia). Ich prebytok na miestach, kde nie sú kľúčové, však znižuje zrozumiteľnosť textu. Tieto cudzie výrazy je lepšie nahradiť ich slovenskými náprotivkami, ktoré tak nebijú do očí. Slovenské výrazy človek navyše chápe celistvejšie a podvedome – čítanie ide hladšie. Napríklad namiesto „sekvencia“ poviem „postupnosť“, namiesto slova „paralelný“ zas „súbežný“.

Slovenská republika je v svojom jadre dejinne úzko spätá so slovenským jazykom. Bol to hlavne jazyk, ktorý nás odlišoval od iných národov a Uhorsku a neskôr v Československu. Slovenčine vďačíme za to, že sme samostatný štát – a do istej miery stále samosprávny.

Jazyk je jeden celok pojmov, ktoré spolu ladia a poukazujú na spojitosti. Cudzie prvky sú do jazyka prijímané ako nové predmety bez hĺbkovej súvislosti. Napríklad „metodika“ síce na prvý pohľad súvisí s metódou, ale tam pochopenie (bez príslušnej odbornej znalosti) končí. Naproti tomu „smernica“ je všetkým ľahko vedome aj podvedome uchopiteľná – zadáva smer, usmerňuje činnosť. „Metodika optimalizácie procesov VS“ by mohlo znieť „Smernica zlepšovania pochodov VS“. Možno to znie ako výraz z turistickej príručky, ale jazyk je, ako taký, nástroj všestranný a ten istý text nemusí byť pomôckou iba v jednom odbore.

Jazyk bol od podstaty zostrojený ako nástroj spodobovania a prirovnania. Práve prostredníctvom príkladov a prirovnaní získavame hlbšie pochopenie veci. Vec prestáva byť abstraktnou. Napríklad aj počítačové ikony sú presne o tomto, o prenesení významu: kôš, priečinok či disketa pre uloženie súboru. Tak prečo nemôžeme používať podobné pomôcky aj v jazyku? Ony tam vždy boli, tak je v svojich koreňoch jazyk postavený. Dnes však vnímam u ľudí sklon slová nášho jazyka čoraz viac nahradzovať cudzími slovami, ktoré medziodborové presahy zastierajú.

Na pôde univerzít sa dnes hovorí práve o spájaní oborov a schopnosti ľudí vzájomne sa pochopiť, aj keď každý z nich pracuje v inom odbore. O tom je spolupráca. Vnímam, že cudzie odborné výrazy takémuto porozumeniu bránia. Navyše, ľudia používaním cudzích slov často zastierajú to, že veci hlbšie nerozumejú. Je smutné, že k tomu nezriedka dochádza pri prekladaní cudzích textov do slovenčiny. Ako tomu má potom chápať príjemca, keď si sám prekladateľ (či pisateľ) nemal tú vôľu veci hĺbkovo pochopiť a poňať jej súvislosti so skutočnosťou života, ktoré jazyk zrkadlí. Bez pochopenia týchto súvislostí ostávame len v teórii, ktorá sa čím ďalej viac vzďaľuje od života. Jazyk slúži na vzájomné pochopenie a nemal byť miestom, kde si niekto dokazuje či vynahradzuje svoju odbornosť.

Domnievam sa, že tým, ako si do svojho jazyka mimovoľne nechávame zanášať cudzie prvky a strácame vlastné – že takto postupne a nevedomky prichádzame aj o svoju podstatu. O tú podstatu, ktorej vďačíme za to, že tu máme vlastný štát a svoju vlastnú samosprávu. Nemali by, keď nik iný, tak práve úrady Verejnej správy Slovenskej republiky dbať na zachovanie nášho jazyka?

Tak sa vás pýtam: Je niekto, na koho by som sa mohol obrátiť, ak sa mi do rúk dostávajú na pripomienkovanie novovznikajúce dokumenty Verejnej správy SR a ich jazyková povaha je viac cudzia ako slovenská? Jestvuje nejaká smernica či odporučenie o používaní slovenčiny v dokumentoch VS, o ktorú by sa dalo oprieť?

Som presvedčený, že by z dlhodobého pohľadu bola pre budúcnosť Slovenska a jeho občanov práve takáto osveta veľmi prospešná. Súkromné nadnárodné spoločnosti sú už nie len hospodársky často silnejšie ako národná štáty. V poslednej dobe sa pokúšajú medzinárodnými dohodami (napr. ACTA či TTIP) zmenšiť právomoci štátov. Ak sa naša štátna správa nevráti k svojej podstate, s ktorou jazyk úzko súvisí, bude ťahať čím ďalej tým viac za kratší koniec.

Ďakujem za vás čas,
S pozdravom,

Svorad

P.S. Ešte si neodpustím malú odbočku. Vnímam, že reč má aj ďalšie presahy:

Keď si začneme viac uvedomovať, chápať a vážiť svoj jazyk ako celok, začneme si postupne viac uvedomovať a vážiť aj samých seba ako nositeľov jazyka. Pomôže nám to nájsť svoje vlastné sebavedomie, akosi stratené v priebehu dejín. Nemusíme byť ako Slováci len zásobárňou ľudských zdrojov pre západné krajiny. Môžeme si zastať svoje – keď si uvedomíme svoju hodnotu.

Keď si začneme viac uvedomovať samých seba, zákonite si budeme viac vážiť aj svoje vzťahy. Predovšetkým tie hlavné vzťahy, ktoré v živote máme: vzťah so samým sebou, vzťah so svojimi rodičmi a ďalej, cez naše korene, vzťah so Zemou. S tou Zemou, ktorej vďačíme za to, že tu sme, že jeme a dýchame. Jazyk je jedným z kľúčov k riešeniu ekologickej, hospodárskej a spoločenskej krízy, v ktorej sa väčšina z nás, viac či menej vedome, topí.

Slovensko a slovo spolu súvisia.

Odpoveď jazykovej poradňe JÚĽŠ SAV:

Texty verejnej správy patria do administratívneho štýlu, pre ktorý je charakteristická oficiálnosť a vecnosť. Okrem neutrálnej slovnej zásoby sa tento štýl vyznačuje knižnosťou a používaním kancelarizmov, cudzích slov i terminologických pomenovaní. Preto neprekvapuje, že sa v textoch verejnej správy stretáte s cudzími výrazmi. Možno súhlasiť s Vami, že prehnané používanie cudzích slov môže text zaťažiť, prípadne spôsobiť jeho nezrozumiteľnosť. Na druhej strane nie všetky Vaše pripomienky možno akceptovať. Napr. slovo metodika nie je to isté ako slovo smernica ani slovo proces nie je potrebné nahrádzať slovom pochod.

Podľa zákona NR SR č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky  štátne orgány a štátne organizácie, orgány územnej samosprávy a orgány verejnoprávnych ustanovizní pri výkone svojich pôsobností povinne používajú štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky. Štátnym jazykom sa rozumie slovenský jazyk v jeho kodifikovanej podobe. Dohľad nad dodržiavaním kodifikovanej podoby štátneho jazyka vo verejných prejavoch je v kompetencii Ministerstva kultúry SR.