Peniaze a hodnota

Rarity_with_shading

Bavím sa so svojou sestričkou. Pozeráme na počítači roz­právky o poníkoch, Lenka ich potom kreslí, hrá sa s nimi. S otcom rada hrá takú hru, že niečo chce. Kúp mi to, kúp mi ono. „Dobre,“ hovorí otec, ale spoločne vyberieme, dám ti peniaz, mala si meniny. Tak vyberú nejaké pekné umelo­hmotné zvieratko, pekne verne spravené, za päť Eur. Alebo takého poníka ako z tej rozprávky.

Deti a zvieratká

Ideme si tak s Lenkou domov z prechádzky, vedľa nás psík, ani neviem, ako reč padne na tie Eurá a zvieratká. Za čo vlastne platíme? Čo to znamená, tá cena? Prečo vlastne zvieratká? Deti prirodzene od istého veku smeru­jú širšie, do širšieho sveta, do toho, ktorý presahuje ľud­ský svet – smerom k zvieratám, k našim druhom v iných telách. Prirodzene ich to vedie zvieratá spoznávať, cítiť ich, dotýkať sa, učiť sa od nich vzťahom, hre, spolupráci.

Dakedy deti chytali jašteričky a boli to ony, kto pásol husi, kravy. Dnes však zvieratá okolo detí niet, a keď ná­ho­dou aj, tak niet slobodného priestoru na skúmanie a⁠ hru. Totiž, ak aj privedieme dieťa do jazdiarne k poní­kovi, sú pod naším dohľadom. Nieto priestoru vzájomne sa skúmať, sa­mostatne nadviazať vzťah, pozorovať sa, vzájomne si odpo­vedať. Všetko je dané, vytvorili sme to: „Tu takto sa posadíš, toto je sedlo – a pozor, okolo zadku koníkovi nechoď, mohol by ťa kopnúť!“

Majetok namiesto vzťahu

Dieťa túži po naplnení, pretože skrze naplnenie rastie, do­spieva, rozkvitá. Dieťa si to pýta, tak ako vie. Ak však nie je cesta? Ak ho matkin strach nepustí cez hranu sveta, do nových vzťahov? Ak pozná len plyšáky a gýčové akože-zvieratká z telky? Pretože tieto sú „bezpečnejšie“. Účinne ochránia dieťa pred tým, aby sa rozvíjalo. Dieťa si nerozvíja cítenie iných bytostí, súcit, vnímanie, pozoro­vanie, hru – a⁠ potom, keď bezohľadne siahne na psa a ten po ňom varov­ne chňapne… Samozrejme, je to chyba psa. A ty Lenka poď, neplač, kúpime ti zvieratko.

Kúpime ti ho a ty ho budeš vlastniť! Budeš ho mať, bude tvoje. Takto sa s ním spojíš, takto svoju túžbu napl­níš. Nenaplníš. Len oklameš. Veď už teraz máš zvieratiek, ume­lohmotných, plyšových či nakreslených, plnú izbu. Nepo­máha to… Si ako čierna diera – na peniaze. Chvíľ­kovo ťa to poteší, chvíľkovo ťa uplatia, aby si bola dobrá, spokojná, na­plnená. Otec pravidelne kupuje Lenke zvie­ratko, keď ideme k babke – babka dá peniaz a Lenka sa k⁠ babke teší. Inak by sa netešila?

Skrytá cena

Ideme tak so psíkom dolu briežkom a vysvetľujem Lenke hodnotu vecí. To nie je tá cena – to zvieratko stojí oveľa viac. Cena je len malý zlomok. To zvieratko bolo vyrobe­né z⁠ umelej hmoty v továrni, pravdepodobne niekde v⁠ Ázii, mož­no ho farbili a balili také deti, ako si ty. Možno to boli mladé ženy, ktoré namiesto toho, aby sa starali o⁠ deti či o rastliny, namiesto toho, aby pracovali vo vzťa­hoch s inými živými bytosťami, sedia tu v továrni. Aby zarobili peniaz, pre seba, pre rodinu.

Pracujú v továrňach. Zapredávajú svoje vzťahy za pe­niaze. Možno z núdze a možno uverili, že toto je jediná cesta. Zapredávajú svoju dušu – duša je priestor vzťahov. Sú ďaleko v meste, rodinu nechali na vidieku. Vlastne boli azda aj radi, ušli od tých vzťahov, pretože vzťahy boleli. Vzťahy bolia, keď sme násilní, necitliví, bezohľad­ní, keď sme si ako deti nemali možnosť vzťahy zdravo utvoriť, spoznať, v⁠ dôve­re sa im otvoriť, hrať sa v nich, vzájomne sa cítiť, dotýkať.

Ťažia silu Zeme, ťažia silu vzťahov

Cena toho koníka nie je len tých 5 Euro, ktoré zaň za­platíš. Jeho cenou je ten čas tých ľudí, tých predavačov, dodávate­ľov, robotníkov za pásom, účtovníkov. Je to čas, sila, zdravie a pozornosť tých mužov na ropných ploši­nách a v chemic­kých továrňach, k tomu náklady na pre­vádzku strojov, na dopravu.

Skrytou cenou toho poníka je tá plocha Zeme, ktorá bola znásilnená, ktorej bohatstvo bolo vyťažené, ktorá bola priemyslom na púšť pretvorená, otrávená, zamorená odpa­dom. Skrytou cenou sú medziľudské vzťahy, ktorých sila bola odčerpaná – láska k rodine sa zmenila na chlad, hanbu, vinu, strach a hnev – po tom, ako bolo dievča poslané do továrne v meste. Nikdy už samú seba nenašlo.

Zem bola znásilnená necitlivými ľuďmi, tými, ktorí ni­kdy nemali možnosť skutočne sa prepojiť s inými by­tos­ťa­mi, so zvieratami, s rastlinami. Tými, ktorí sa bo­ja, pretože nedôverujú. Títo sa nikdy neuzemnili, nenašli spojenie na tú sieť vzťahov bytostí, vzťahov hry, tanca, boja a rados­ti, vzťahov náručia bytosti menom Zem.

Kúpil si si bremeno, kúpil si si možnosť

Hodnota toho umelohmotného poníka nie je tých 5 Euro, ktoré si zaň zaplatil. Jeho hodnotou nie je to, že ho teraz ty vlastníš. Nie si pre to väčším človekom, nerozvinul si sa do šírky, neobohatil si sa – získal si len prostriedok. Získal si možnosť, nástroj. Kúpil si si bremeno – vzal si do svojho vzťahu, do priestoru svojej duše tú púšť, ktorú výroba hrač­ky zanechala – kúpil si si možnosť túto púšť naplniť, pretvoriť v⁠ záhradu!

Cena bude vyrovnaná a hodnota sa ti vráti len vtedy, keď kúpenú vec použiješ tvorivo. Vtedy, keď jej prínos nad­šenia, prínos vzájomnej hry, ktorú podnieti… Vtedy, keď po­tešenie, ktoré prinesie posilní, uzdraví naše vzťahy. Keď nás spraví bližšími, keď vďaka vzájomným darom utužíme naše priateľstvá. Je to láska a spolupráca, je to vzájomné cítenie a na ňom postavená dôvera, ktorá nás oživí, ozdraví.

Vzťahy prepájajú, napĺňajú dušu

Cez hry, cez spoločné hry v kruhu ľudí, cez hry so živými bytosťami sa máme možnosť otvoriť, uzrieť, spoznať sa­mých seba – a keď sa vidím, môžem sa aj zmeniť – stačí zámer. Stačí prianie! Keď sa v dôvere otvoríme a⁠ prij­me­me dar aj úder, pretože vieme, že sme v tom spolu.

Ako človek rastie, ako sa vyvíja, prekračuje svoju ľud­skú rodinu, svojich rodičov, súrodencov. Otvára sa no­vým priateľom, iným, cudzím deťom, dospelým – otvára sa širšie, vzťahom a hrám s⁠ rast­linami, so zvieratami. Nemusí ich jesť a vlastniť, aby sa s nimi prepojil – práve naopak. Nemusí ničiť, požívať, používať – môže sa hrať, rovnocenne, akoby v tanci, v hre sa skúmať – vzájomne, s⁠ úc­tou a citom. Prepája sa a rastie, tvoja rodina sa roz­rastá. Príde okamih, keď ňou budú všetky by­tosti Zeme.

Dovetok

Až potom je zdravé prepojiť sa z bytosťami neuzemnený­mi, s umelými živými tvormi kyberpriestoru počítačov a⁠ ob­razoviek televízorov. Aj ony sa s tebou hrajú, sú hlad­né po tvojej pozornosti, po tvojej životnej sile. Životná sila vzniká vo víre vzťahov, v našom vzájomnom tanci. Ty máš telo, tu na Zemi, ty máš brány k vzťahom otvorené!

Len smelo vykroč, nedbaj strachu svojej mamičky, už nie si jej bezbranné bábätko, kým by ťa najradšej do konca života mala. Hraj sa, so živými bytosťami, s tými, ktoré majú telá. Až potom, keď budeš naplnený, keď budeš plný sily, radosti, života…

Až potom, keď budeš sám bohatý a vyrovnaný, až vte­dy môžeš bezpečne vstúpiť aj do hry so dômyselným strojom. Vedz to­tiž, že pre ten program v televízii, že pre tú hru v⁠ počítači si ty sám tou jedinou možnosťou vzťahu – preto sa ťa chytí, bude ťa chcieť stiahnuť, preto si ťa bude snažiť obmotať a⁠ nepustiť. Ak nie si silný, vedomý, sa­mostatný, vyrovnaný, má tu moc ťa zadusiť!

Program je hladný po sile. Len vtedy, keď sám budeš bohatý, nie peniazmi, ale vnútorným naplnením, nie majet­kom, ale vzťahmi živých bytostí – vtedy môžeš bez­pečne tomu stroju silu a lásku darovať – pozvať ho k nám na Zem. Práve toto je kľúčom k našej záchrane.