Dar v oddaní

sukharev.deviantart.com

Dokážeš prijať dar bez toho, aby si sa cítil zaviazaný? Do­kážeš darovať bez očakávania? Dokážeš byť správ­com a⁠ nie majiteľom? Dokážeš cítiť ťah a umožniť tok?

Predstav si to na príklade peňazí. Dokážeš od člove­ka, ktorého poznáš, prijať sto Eur bez toho, aby si sa cítil za­viazaný? Dokážeš človeku, ktorý je súčasťou tvojho sveta, darovať sto Eur? Darovať bez toho, aby si z jeho strany očakával nejakú zmenu? Dokážeš cítiť, že ten cenný papier, ktorý máš v⁠ peňaženke, že niekam chce ísť? Vnímaš peniaze ako silu, ktorú spravuješ? Sila ti nepatrí, aj ty si ju len do­stal. Všetko, čo máš, bol dar – aj to naj­cen­nejšie, to že dý­chaš. Dar života od tvojich rodičov.

Otec a mať

Život je dar od tvojich rodičov, od tých pokrvných ľud­ských, aj od tých širších, svetových. Všetka sila, čo máme, pochádza od Slnka, ktoré dáva, a od Zeme, ktorá silu chráni a uchováva. Si ich nekonečným dlžníkom, ale oni nič nech­cú, nič neočakávajú – azda len – aby si ich aj seba ctil, aby si bol šťastný, aby si rástol do krásy, aby si prekvital, v nadšení sa hýbal aj oddy­choval.

Slnko ani Zem si nekladú podmienky. Slnko svieti pod­ľa seba, medzi príjemcami nerobí rozdiely. Zem nesie všet­kých rovnako a nie len ľudí – všetky bytosti, všetkých vekov a pestrostí. Dostal si od veľkých rodičov priestor pre život, pries­tor pre nádych a výdych, dostal si silu dychu. Dostal si slobodu.

Podmieňovanie

Sám si však slobodný len vtedy, keď všetky tvoje časti sú slobodnými, keď všetky časti, ktoré tvoje vedomie spra­vu­je, sú slobodnými. Slobodu však vieš darovať len vtedy, keď sa nebojíš… Keď dôveruješ – vtedy, keď vieš, že celok je dobrý, že ty sám si v podstate dobrý.

Dobrý si od podstaty. Nie vtedy, keď niečo spravíš či nespravíš, nie vtedy, keď ťa odmenia, nie vtedy, keď dostaneš dar. Takýto dar, takáto odmena by totiž bola väze­ním, bola by podmienením. Odmena je skrytý nástroj zo­tročenia a neslobody. Deje sa to v rodinách, keď rodičia vycho­vávajú svoje deti s predstavou, že z nich niečo vyrastie… Keď dávajú a pri tom očakávajú, že z ich detí budú takí a takí, podľa ich merítok úspešní ľudia.

Základná dôvera

Deje sa to v školách, keď sú deti známkované, keď ich chvália, hodnotia, súdia… Deje sa to tam, kde učitelia nepracujú pre rozkvet, ale za peniaze. Zapredali vlastnú slobodu za podmienený dar. Sami sa stali podmienenými, stali sa obeťou otrocké­ho vzoru. Črtou tohto vzoru je ne­dôvera – v seba samého, nedôvera, že veci sa udejú dobre, keď im dáme slobodu… Chýba dôvera, že veci sa dejú dob­re sami od seba – aj vtedy a práve vtedy, keď sa nedejú tak, ako by sme predstavovali, čakali či chceli.

Veci nás presahujú. Zem a Slnko nás ďaleko presa­hu­je! A tom je dôvera, ty si totiž nedokážeš predstaviť, čo je pre celok dobré – môžeš si len priať a dôverovať. Môžeš aj bojo­vať za nejakú našu predstavu – ale aký to má výz­nam? Si potom vôbec ešte hodný slobody, keď si ju sám obetoval v prospech nejakého boja?

Drahý ťa zradí

Podmienenie spôsobuje napätie, je to koreň hnevu, žiar­livosti, závisti: Veď ja som ti toľko dal, tak dlho som ťa choval! A ty si teraz taký nevďačný. Teraz, keď mi máš oplatiť to všetko, čo som do teba vložil… Teraz, keď máš byť podľa mojich predstáv – ty sa otočíš a zmizneš. Zradil si ma! Nenávidím ťa!

A on len ušiel z tvojho väzenia. Ušiel za slobodou, ktorú u teba nemal, pretože žiadny z tých darov nebol čistý. Či to bolo tvoje dieťa, tvoj milenec, tvoj spolupra­covník – ty si ich chcel meniť, chcel si ich ovládať. Chcel si ich vlastniť, aby si sám bol väčší. Sám si neveril, že si dosť dobrý, taký, aký si – podmienili ťa.

Čo ti dlžia a čo vkladáš

Spáľ všetky účty, ktoré voči druhým v sebe držíš. Odpusť! Dakedy sa zimou, koncom každého roka odpúšťali všetky dlhy – aby sme mohli začať noví, čistí. Aby sa naše vzťahy vyrovnali, aby napätia povolili – aby putá padli a my sme mohli zas, spoločne dýchať a do nového roka vy­kvitnúť.

Skús si to nacítiť nabudúce, až budeš mať 100 Euro v⁠ ruke. Očisti sa od svojich predstáv, od očakávaní, čo za ne chceš. Nacíť si, kam si pýtajú ísť, kde sa chcú vložiť. Daruj ich Zemi, tej živej matici vzťahov, ktorá všetko živé pre­pája, daruj ich svojmu svetu…

Liečivá obeť

Daruj ich nie osobe, daruj ich tomu javu v tvojom svete, ktorý si praješ podporiť. O tom je modlitba, o tom je prianie – nedaruj ich ako osoba osobe, daruj ich ako časť inej časti celku! Daruj ich celku, tomu celku, ktorého si súčasťou. Cí­tiš, kam chcú ísť, kde ich treba. Otvor sa a⁠ vní­maj. Myseľ to nevie, tvoje srdce však hej. Srdce je bránou ku všetkému, čo je.

Takýto dar je liečivý. Lieči teba aj druhých – je to dar slobody. Je to dar nadšenia. Je to nezištná obeť, je to znám­ka dôvery. Dôvery v Zem, pretože Zem je celok. Dô­very v Boha, pretože boh je zosobnená predstava celku. Ty sám si celok a ako celý, budeš zdravý.

Tých sto Eur ostalo doma, tam kde vždy boli. Ostali súčasťou celku – len ty si o niečo voľnejší, zdravší, slo­bod­nejší! Cítiš to?

Ak ich však daruješ v očakávaní vlastnej slobody a šťastia, v očakávaní, že ťa to spraví lepším… Ak si niečo o sebe namyslíš… Nie tí, čo si myslia, ale prostí majú šťastie. Ja si už ne­myslím radšej nič.

Nekonečnosť

Si vôbec schopný daru, keď ti vlastne nič nepatrí? Keď všet­ko, čo máš, bolo darom, keď nič z toho nikdy nedoká­žeš oplatiť? Nikdy nevytvoríš slnečný lúč, čo na teba dopa­dol, nikdy ho nezvládneš po desaťročia v sebe ucho­vať ako ten strom, ktorý zo zeme rastie, ktorého drevo si práve hodil do piecky… Môžeš vôbec niečo darovať? Ale­bo sú toto všetko len prázdne slová?

Áno – si schopný daru. Máš totiž všetko. Sám máš celok, máš sám seba. Sám seba dokážeš darovať, oddať sa, od­dať sa Zemi, ktorá je celkom, oddať sa Bohu, tej zosob­nenej predstave celku. Len si záležať daj, ako si to pred­stavíš! Nech je celok pekný, nech prúdi v radosti. Nech tvoj boh a tvoja bohyňa, nech žijú v tom víre, kde kvety kvitnú, tam, medzi nebom a zemou. Môžeš sa im vôbec oddať? Veď vždy si bol ich súčasťou, súčasťou celku… Stačí byť smelý a otvoriť si oči! Stačí sa rozpamätať.

  • IGI

    Rad davam dary,necakam za ne nic.Ale mam sebareflexiu a verim,ze si vlastne kupujem ludsku tvar a oblubenost.Ale dary su hodnotne.Co viac mozem robit?

    • Je to krásny pocit, môcť obdarovať – štedro – tam, kde je to prijaté – čisto.