Pavol Dobšinský: Vajanô

Pavol Dobšinský: Vajanô

Úryvok zo zbierky Prostonárodnie obyčaje, povery a hry slovenské. Pavol Dobšinský píše:

Pre prostonárodnie zvyky a zábavy slávnostný je predvečer sv. Jana Krstiteľa (teda večer dňa 23. júna). V Sirku, v gemer­skej stolici, za môjho cblapčenstva chodily dievky dvoma týždňama pred Janom každý večer na stranu nad dedinu oznamovať Jana spevom slávnostným: „Bude Jana bude!“ V predvečer dňa ešte viac spievaly: len škoda, že to pominulo sa prv, než dospel som k možnosti sosbierania jejich spevov. Mládež ale i stárež kládla vysokoplameuné vatry za dedi­nou, ktoré čo bystrejší chlapíci preskakovali. V meste Brez­ne, v čas môjho tam prebývania (1853—1855), od štýr strán sveta: od východu nad Dolinkou čiže na Kiepke a Klepuši, od západu na vršku Viselnice rečenom, od juhu nad Oplzlým, od severu na Dúbravke ozývali sa spevy a veselé pokryky, blčali plamene fakiel a brezových metiel, ktoré šuhajci i diev­ky v rukách pozdvižené otáčali a s nimi sem i tam behali. A tak viac menej osvetlený býva každý vidiek na šírom Sloven­sku; kremä teraz bývam v okolí, kde ohne nepáľa, ale deň Jana celý bez práce svetia. Tam ale páľa „Vajanô“, svetia „So­botky“ (Svobodky).

Spevy svatojanské nemáme dostatočne sosbierané a uve­rejnené. Pre slušné doplnenie zábav a pros­tonárodních slávností mládeže dlužno mi predsa podať vý­znamnejšie z Kollárových Zpievaniek:

a) Jano, Jano, Vajano
priletela holubička včas ráno,
priletela druhá
z červeného krúha,
priletela tretia
zo záhrady z kvieťa
Jano, Jano, Vájano,

b) Jano, milý Jano,
zobúdzaj včas ráno.
včas ráno raníčko,
keď vynde slniečko !

c) Ej Jane náš, Jane,
kde ťa páliť máme?
Na Bobrovskej strane
tam ťa páliť máme.
Koho oženíme?
Jura Štefanovie,
Koho že mu dáme?
Maru Kalinovie.

d) Keby ja vedela,
kedy bude Jána,
ver by som nakládla
na tri strany ohňa.
Jedon bych nakládla
od slnca východu,
druhý bych nakládla
od slnca západu;
tretí bych nakládla
mojemu milému,
mojemu milému
šuhajku švárnemu.

(Sbor dievčat i šuhajov spolu:)
e) Kladzeme my Sbotečku
s rozmarijou izopočku :
Kto na našu Sobotku neprijdze,
do roka ho hlava bolec budze,
Naša Sobotečka jasna,
pri nej čeľadôčka krásna:
a Hencovska taka tmavá,
a pri nej čeľadz plugava.

(Dievčatá spievajú:)
Červeny pohár horí
červenými jahodami:
a ktože ho hasic budze,
kedz tam parobkov nebudze?
Šumne dzevočky ho haša.
u vieneckoch vodu noša;
keľo v tym vienočku vody,
teľo v dzevočce cnoty,

(Šuhajci spievajú:)
Červeny pohár horí
červenými jahodami :
a ktože ho hasič budze,
kedz tam dzevoček nebudze?
Šumni parobci ho haša,
u pierečkoch vodu noša;
keľo v tym pieročku vody,
teľo v parobkoch svobody.

(Zase sbor dievčat i šuhajov: )
Na roztoce na potoce
dva holubky vodu piju,
tak se oni dohvaraju,
koho oni slučic majú ?
Jest u suseda šumný parobek
i u suseda šumná dzevka;
treba by to vedno slučic,
budze to se verne ľubic.
verne, verne, potajemne,
o rok, o dva nedareme.

f) Tvár moja, tvár moja
kvitni mi ružičkou,
budem ťa umývať
tou žitnou rosičkou :
tou žitnou rosičkou :
sbieranou za rána.
kým slnce nevynde
na svatého Jána.

g) Žela som trávičku
na Jana maličkú,
porezala som sa
na moju ručičku :
porezala som sa
na maličký pršťok.
chcela som odrezať
na pumpave vršťok.

h) O Jana Jana Vajana: Na prostred Zvolena
jest lipka zelená.
O Jana Jana Vajana: Daj dobrý čas počať.
a lepší dokonať.
O Jana Jana Vajana: O Jano Janečko
zobuď ma ranečko,
O Jana Jana Vajana: Ráno pred zorami,
troma hodinami,
O Jana Jana Vajana: Kravy podojiti,
na pašu vyhnati,
O Jana Jana Vajana: Na pašu zelenú,
na rosu studenú.
O Jana Jana Vajana: Svatho Jana páľa,
plná deckov jama.
O Jana Jana Vajana: Aký je ten mesiac
pekne ohradený,
O Jana Jana Vajana: Peknýma vdovami,
krajšíma pannami.

Kto by ste si radi prečítali viac: hry a tance zo spomínanej knihy som spracoval do podoby zošitu (pdf): Dobšinský – Prostonárodnie hry – zošit

Zanechaj odkaz

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *