Peniaze a hodnota

Peniaze a hodnota

Bavím sa so svojou sestričkou. Pozeráme na počítači roz­právky o poníkoch, Lenka ich potom kreslí, hrá sa s nimi. S otcom rada hrá takú hru, že niečo chce. Kúp mi to, kúp mi ono. „Dobre,“ hovorí otec, „ale spoločne vyberieme, dám ti peniaz, mala si meniny.“ Tak vyberú nejaké ume­lo­hmotné zvieratko, pekne verne spravené, za päť eur. Alebo takého poníka ako z tej rozprávky.

Deti a zvieratká

Ideme si tak s Lenkou domov z prechádzky, vedľa nás psík, reč padne na tie eurá a zvieratká. Za čo vlastne platí­me? Čo to znamená, tá cena? Prečo vlast­ne zvierat­ká? Rád by som to Lenke vysvetli. Pýtam sa sám seba, prichádzam na zaujímavé odpovede.

Deti prirodzene od istého veku smeru­jú širšie, do širšieho sveta, do toho, ktorý presahuje ľud­skú spoloč­nosť: smerom k prírode, k zvieratám, k na­šim dru­hom v⁠ iných telách. Vedie ich to zvieratá spoznávať, cítiť ich, odpovedať si – učiť sa vzťahom, hre, spolupráci.

Dakedy deti chytali jašteričky, moja starká ako malá ešte pásala husi a kravy. Dnes však zvieratá okolo detí niet, a keď ná­ho­dou aj, tak niet slobodného priestoru na skúmanie a vzá­jomné pôsobenie či hru. Ak aj privedieme dieťa do jazdiarne k poní­kovi, sú obaja pod dohľadom. Nieto priestoru sa uvoľniť, vzájomne sa vyciťovať, sa­mostatne nadviazať vz­ťah, pozoro­vať sa, rečou tela si odpo­vedať. Všetko je dané, vy­tvorili sme to: „Tu takto sa posadíš, toto je sedlo – a po­zor, okolo zadku koníkovi nechoď, mohol by ťa kopnúť!“

Majetok namiesto vzťahu

Dieťa túži po naplnení, pretože skrze napĺňanie rastie, do­spieva, rozkvitá. Dieťa si to pýta, tak ako vie. Ak však nie je cesta? Ak ho matkin strach nepustí cez hranu Sveta, do nových vzťahov? Ak pozná len plyšáky a gýčové akože-zvieratká z telky? Pretože tieto sú „bezpečnejšie“. Účinne ochránia die­ťa pred tým, aby sa rozvíjalo. Dieťa si nerozvíja cítenie iných bytostí, súcit, vnímanie, pozoro­vanie, hru… Nena­učí sa primerane odpovedať, nepojme, čo je to zodpovednosť, nenaučí sa cítiť a ctiť hranice nie­koho dru­hého – a⁠ po­tom, keď bezohľadne siahne na psa a⁠ ten po ňom varov­ne chňap­ne… Sa­mo­zrejme: je to chy­ba psa – a⁠ ty Lenka poď, ne­plač, kúpime ti zvieratko.

Kúpime ti ho a ty ho budeš vlastniť! Budeš ho mať, bude tvoje. Takto sa s ním spojíš, takto svoju túžbu napl­níš. Nenaplníš. Len oklameš. Veď už teraz máš zvieratiek, ume­lohmotných, plyšových či nakreslených, plnú izbu. Ne­po­máha to. Chvíľ­kovo ťa to poteší, na čas ťa uplatia, aby si bola dobrá a spokojná. Otec pravidelne kupuje Lenke zvie­ratko, keď ideme k babke – babka dá peniaz a⁠ Lenka sa k⁠ babke teší. Inak by sa netešila?

Skrytá cena

Kráčame tak so psíkom pomedzi kríky dolu stráňou. Zapadá slnko a ja vysvetľujem Lenke hodnotu vecí. Tých päť euro, to nie je celá cena – to zvieratko stojí oveľa viac. Číslo na cenovke je len malý zlomok. To zvieratko bolo vyrobe­né z⁠ umelej hmoty v továrni, pravdepodobne nie­kde v⁠ Ázii, mož­no ho farbili a balili také deti, ako si ty. Možno to boli mladé ženy, ktoré namiesto toho, aby sa starali o⁠ rastliny a o⁠ deti, namiesto toho, aby pracovali vo vzťa­hoch s inými živými bytos­ťami, sedia v továrni. Aby zarobili peniaz, pre seba, pre rodinu.

Pracujú v továrňach. Zapredávajú svoje vzťahy za pe­niaze. Možno z núdze a možno uverili, že toto je jediná cesta pokroku. Zapredávajú svoju dušu – duša je priestor vzťahov. Sú ďaleko v meste, rodinu zanechali na vidieku. Vlastne boli azda aj rady – ušli od tých vzťahov, pretože vzťahy boleli. Vzťahy bolia, keď sme násilní, necitliví, bezohľad­ní, nevedomí či namyslení… Keď sme si ako deti nemali možnosť vzťahy zdravo utvoriť, spoznať, v⁠ dôve­re sa im otvoriť, hrať sa v⁠ nich, vzájomne sa cítiť, dotýkať.

Ťažia silu Zeme, ťažia silu vzťahov

Cenou toho koníka je ten čas tých ľudí, tých predavačov, dodá­vate­ľov, robotníkov za pásom, účtovníkov,“ vravím Lenke. Je to čas, sila, zdravie a pozornosť tých mužov na ropných ploši­nách a⁠ v⁠ chemic­kých továrňach, k tomu náklady na pre­vádzku strojov, na dopravu. Skrytou cenou toho poníka je tá plocha Zeme, ktorá bola znásilnená, ktorej bohatstvo bolo vyťažené, ktorá bola priemyslom na púšť pretvorená, otrávená, zamorená odpa­dom. Skry­tou cenou sú medziľudské vzťahy, ktorých sila bola odčerpaná. Láska k rodine sa zmenila na chlad, hanbu, vinu, strach či hnev – po tom, ako bolo dievča poslané, najprv len do školy, neskôr do mesta do továrne. Možno svoje šťastné miesto na Zemi nikdy nenašlo.

Zem bola znásilnená necitlivými ľuďmi, tými, ktorí ni­kdy nemali možnosť skutočne sa prepojiť s inými by­tos­ťa­mi, so zvieratami, s rastlinami. Tými, ktorí sa bo­ja, pretože nedôverujú. Títo sa nikdy neuzemnili, nenašli spojenie na veľkú sieť vzťahov bytostí, vzťahov hry, tan­ca, boja a rados­ti, vzťahov náručia živej Zeme.

Kúpil si si možnosť

Hodnota toho umelohmotného poníka nie je tých päť eur, ktoré si zaň zaplatil. Jeho hodnotou nie je to, že ho teraz ty vlastníš. Nie si pre to väčším človekom, nerozvinul si sa do šírky, neobohatil si sa – získal si len prostriedok. Získal si možnosť, nástroj. Kúpil si si bremeno – vzal si do svojho vzťahu, do priestoru svojej duše, tú púšť, ktorú výroba hrač­ky zanechala – kúpil si si možnosť túto púšť naplniť, pretvoriť v⁠ záhradu!

Cena bude vyrovnaná a hodnota sa ti vráti len vtedy, keď kúpenú vec použiješ tvorivo. Vtedy, keď jej prínos nad­šenia, prínos vzájomnej hry, ktorú podnieti… Vtedy, keď po­tešenie, ktoré prinesie, posilní a uzdraví naše vzťa­hy. Keď nás spraví bližšími, keď vďaka vzájomným darom utužíme naše priateľstvá. Je to láska a spolupráca, je to vzájomné cítenie a na ňom postavená dôvera, ktorá nás oživí, naplní, ozdraví.

Vzťahy prepájajú, napĺňajú dušu

Cez hry, cez spoločné hry v kruhu ľudí, cez hry so živými bytosťami sa máme možnosť otvoriť, uzrieť, spoznať sa­mých seba – a keď sa vidím, môžem sa aj zmeniť – stačí zámer. Stačí prianie! Keď sa v dôvere otvoríme a⁠ prij­me­me dar aj úder, pretože vieme, že sme v tom spolu.

Ako človek rastie, ako sa vyvíja, prekračuje svoju ľud­skú rodinu, svojich rodičov, súrodencov. Otvára sa no­vým priateľom, iným, cudzím deťom, dospelým – otvára sa širšie, vzťahom a hrám s⁠ rast­linami, so zvieratami. Ne­mu­sí ich jesť a vlastniť, aby sa s nimi prepojil – práve naopak. Nemusí ničiť, požívať, používať – môže sa hrať, rovnocenne, akoby v tanci, v hre sa skúmať – s⁠ úc­tou a⁠ citom. Prepájaš sa a rastieš – tvoja rodina sa roz­rastá. Príde okamih, keď ňou budú všetky by­tosti Zeme.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *