V podstate všetko, čo zješ či vdýchneš, ťa nejak ovplyvní. To, ako veľmi ťa to ovplyvní, závisí aj od toho, aký veľký význam si dal spojeniu s danou požitou bytosťou, aký význam si dal danej veci, akú pozornosť a sústredenie si dal tomu obradu. Zem je jedna bytosť a okrem iného sa to prejavuje tak, že naše ľudské telá odpovedajú na látky z tiel rastlín, húb či zvierať – vzájomne sa ovplyvňujeme.
Konopa či hubičky majú účinok preto, že obsahujú látky, ktoré sú dostatočne podobné tým, ktoré si prirodzene naše telo vytvára samo. To, že je stav vyvolaný tou-ktorou prírodnou účinnou látkou nový či cudzí, môže byť dané tým, že už nežijeme prirodzeným spôsobom. Napríklad už dávno nebeháme po lesoch v nadšení, na hrane života a smrti.
Nevedomé užitie lieku je jeho zneužitím
Je to už dávno, čo nezaspávame spoločne na jednej veľkej rohoži, objímajúc sa navzájom, cítiac a držiac ľudské teplo. Podobný pocit vraj dokáže navodiť droga z maku. Liek môže pomôcť rozoznať, čo ti v živote chýba: Je to láska, sebaláska, úprimnosť, objatie? Je to zmyselnosť, hrdosť či duchovné naplnenie? Liek ti to však nemôže vynahradiť. Musíš to nájsť vnútri, v sebe samom – sám si si liekom! Ak to nepochopíš, hrozí ti, že sa staneš závislým.
Vraví sa: nech je jedlo tvojím liekom! Pred tým, ako posúdiš drogy, premietni si, ako sa bežne stravuješ. Každé prijatie potravy je prijatím vzťahu, spojením s bytosťami, ktoré si zjedol, spojením s ľuďmi, s ktorými si zdieľal spoločnosť jedného jedla a jeden oheň, ktorého plameň jedlo pripravil. Nehovoriac o postave čarodejnice, tej, ktorá to všetko uvarila – varom prepojila. Sladkosti, slanina, maslo, pečivo – to všetko boli raz lieky – vtedy, keď sa s nimi zachádzalo obradne, vedome, s mierou. Dnes nám často skôr škodia – podobne ako alkohol a tabak, pri nesprávnom užívaní spôsobujú civilizačné onemocnenia.
Sila spoločenstva
Už dávno nespievame, netancujeme, už dávno dlhé hodiny nezbierame plody, neoberáme malé guľaté bobuľky, nenaháňame zver… Bežci ti povedia, že pri dlhom behu sa dostavujú stavy prirodzeného opojenia a prúdu, keď telo je na jednej vlne s okolím, vedomie sa mení, odpútava, rozširuje. Mnísi ti povedia, že mädlenie malých guľôčok medzi prstami v sústredení na pár silných slov predstavujúcich zdroj všetkého, môže viesť k zvláštnym stavom mysle, k napojeniu na niečo, čo nás presahuje. Modlitba bola niečo prirodzené. Chýba nám to.
Keď už nežijeme v jednom kruhu ako jedna reťaz… Tam, kde sme v tom všetci spolu, kde blaho, stálosť, pružnosť a súdržnosť celého spoločenstva závisí od šťastia, uvoľnenosti, pevnosti a vyrovnanosti jeho najslabšieho článku. Tam, kde začiatok je koncom a koniec začiatkom, pretože smrti sa nebojíme a prijímame ju ako súčasť života: ako súčasť kola, v ktorom si zažívame polohy pánov aj poddaných, bábätiek a detí i dospelých a starcov…
V priebehu života sa menia telá a my dospievame, ako prechádzame smrťou toho, čo bolo, a vítame nový stav, nový vzťah so svetom. Boli to obrady prechodu, cez ktoré si človek nič nepreniesol, nič okrem seba.
Takéto obrady boli alebo sú súčasťou všetkých známych ľudských kultúr – až na jednu výnimku. Oná na priemysle a masmédiách postavená „západná“ kultúra je v dejinách tá jediná, ktorá s rozšírenými stavmi vedomia riadene a zodpovedne nepracuje. Táto zvláštna výbojná monokultúra patologizovala mystické zážitky, zakazovala liečivé rastliny prinášajúce videnia, dokonca sa snažila potlačiť vedecký výskum v tejto oblasti.
Pri tom stačí málo: Už len zrýchlený dych ti otvára bránu! Podmienkou je však bezpečné prostredie, kruh dôvery – potom môžeš prejsť – zlatou bránou – nahý a sám – a uzrieť seba – uvidieť celok – pochopiť ten vír veľarozmernej živej pravdy, ktorým si.
Niť života sa z kola odvíja
Na to, aby človek prešiel zdarne cez medzi-stav, cez stav, keď sa jeho osobnosť rozsype, keď sa rozloží to, kým bol – aby mohol prejsť do nového stavu, kde je iný, znovuzrodený – pre to je nutnou podmienkou práve bezpečný priestor, chránený kruh dôvery. Pri takýchto obradoch sa nezriedka využívali aj rastliny či zvieratá so zvláštnymi účinkami – často sa niečo obradne požilo, vdýchlo, prijalo. Jed hada, zmije, nášho dakedy posvätného zvieraťa, ochrancu domova, sa mohol stať liekom.
Mládenca, ktorý v dôvere obradne umrel, toho podržal kruh ľudí, kruh bytostí, ten širší celok, ktorý žil. Jeho vedomie sa stalo na čas vedomím širšieho celku, toho celku, ktorý vo svojej mnoho-rozmernosti presahuje bežný čas a priestor. Telo sa mohlo zatiaľ vnútorne preusporiadať, uvoľniť sa, očistiť, zomrieť a zrodiť sa – zmeniť sa, uzdraviť sa. Z chlapca sa stal dospelý muž, plnohodnotný článok reťaze spoločenstva. Stal sa mužom, ktorý je zodpovedný, vedomý, ktorý žiari. Stal sa z neho muž, ktorý uzrel celok a vie kým je. Už ctí celok a každú jeho časť, súcití, vidí – prirodzene, láskyplne aj rázne – chráni, pestuje, spravuje, žije. Uzrel To, o čom sa nehovorí, pretože to nie je možné dať do slov.
Doplniť chyby – zážitky, ktoré chýbajú
Kým sám nemáš zážitok toho, o čom slová hovoria, dovtedy tieto slová ostávajú len plytkými a ty si len myslíš, že vieš. Zážitok a v ňom skrytú múdrosť je však možné sprostredkovať – za istých okolností. V kruhu, ktorý nás chráni pred ruchmi, v kruhu, kde sa vzájomne otvoríme v dôvere jeden druhému. Vedomie sa tiež otvorí, otvára sa brána k vnímaniu priamemu, mimo-zmyslovému. Je to pre nás prirodzené, je to prirodzené pre dospelých ľudí. Vzájomne sa cítiť, ctiť, chápať aj bez slov. Práve bez slov.
Všetky tie obrady smerovali k tomuto jednému, k pochopeniu seba a svojej úlohy v celku. K pochopeniu, že som celok. K tomu stavu, keď už slová na dorozumievanie netreba, keď sa slová stávajú nástrojmi pre tvorbu nových svetov. Slová nie sú prostriedkom pre udržovanie vzťahov, ony sú nástrojmi tvorenia. Ten, kto vedome vládne slovu, je tvorcom svojho života a zároveň života celku.
Aby však mladý človek uvidel celok, jeho vnútro aj vonkajšok – potrebuje si prejsť celým kolom, celým kruhom života. Potrebuje zažiť každú jeho časť, prijať každé jeho obdobie… Predovšetkým, smelo pozrieť smrti do očí: tomu koncu a začiatku, tomu uzlu, ktorý drží spolu koráliky ruženca v jednom celku-kruhu – prezrieť tou bránou k vedomiu celku, k Božstvu a bohatstvu. Nie je nutné to zažiť všetko telesne-hmotne-hmataľne. Ak ti pri obrade prechodu stále niečo chýba – a to je dnes bežné, pretože ako spoločnosť sa množstva javov štítime a vytesňujeme ich – je možné to zažiť zvláštnym spôsobom – doplniť si to v rozšírenom stave vedomia. Uzrieš to, čo inak radšej prehliadaš… Uvidiac podstatu svojho strachu, zoči-voči pravde, môžeš pochopiť a prijať to predtým neprijateľné.
Nedá sa niečo plne zažiť len naoko. Nestačí vidieť príbeh ako film – skutočné vžitie je vžitím sa celým telom, celou bytosťou. Je to skutočné a ty si v tom celý! Pri týchto druhoch silných zážitkov sa aj v tele niečo silne mení. To sú tie stavy, keď bežec vo vypätí síl, po dlhom behu, keď sa sám stal vlnou, zažije niečo neobyčajné. Nezažila to len myseľ, celé telo to zažilo. Vnútri v ňom sa na úrovni hmoty prirodzene vytvorila súhra účinných látok, ktoré umožnili celý zázrak.
Obrad v kruhu s čarovnou rastlinou
Pri obradnom zážitku sa využívajú spúšťače takýchto stavov. Tieto spúšťače ovplyvnia telo, aby sa dostalo do takého stavu, ktorý umožní vedomiu prijať sprostredkovaný zážitok. Veľmi často sú to práve látky z niektorých rastlín a húb – látky, ktoré sa podobajú na tie, ktoré si my prirodzene v tele sami tvoríme.
Tieto látky nám pomôžu navodiť stav, ktorý nám chýba, ak nežijeme prirodzene a nie sme zdraví – alebo, čo bolo časté u prírodných národov rovnako ako teraz u nás – ak sa toho stavu na základe zranenia z minulosti bojíme. Za správnych okolností sú účinné látky z rastlín či húb veľmi silným liekom. Pomôžu nám premostiť ranu, tú medzeru v živote, premostiť ten zásek, ktorý bráni tvojmu kolu života, aby sa krútilo, aby sila, radosť a láska prúdila. Pomôžu, aby sa kolo dostalo do novej polohy, do polohy ktorá prináleží tvojmu postaveniu v prítomnosti, v danom ľudskom spoločenstve, v danom období v celku roka, života, Zeme.
Prírodné drogy sú liečivé látky. Liečivé sú práve a len vtedy, keď sa s nimi správne zachádza. Vtedy, keď ľudia dôverujú a keď sa môžu bezpečne uvoľniť – keď vnímajú, keď sa dokážu sústrediť na prítomnosť, odovzdať sa jej a naplno sa účastniť. Bránou je ochranný kruh, ktorému sa dokážem s dôverou odovzdať.
Pomôže ti uvoľnenie, dotyk zeme, hliny, trávy, lístia… Vzdušné zámky sa rúcajú, ty klesáš, padáš, púšťaš to, na čo si sa pútal, to, čo pútalo tvoju pozornosť, púšťaš to, čoho si sa z obáv držal. Podrží ťa – Zem! Pomôžu ti žité obrady, živé spoločenstvo priateľov, ktorí si prajú, sme rodina, sme príroda… Pomáha očista – duševná, telesná, duchovná. Pomáha mať deň predtým pôst, vysrať sa, vyvracať, telesne aj obrazne. Studená voda zmyje všetko, čo mi nepatrí, čo ma trápi… Darovať to Zemi, minulosti – súc prostí a nahí, zmieriť sa, odpustiť.
Je dobré, keď sú v kruhu vedomé ženy, schopné sprostredkovať náruč Zeme, nekonečnú dôveru a spojenie s pravdou. Je dôležité, aby bol u obradu prítomný vedomý muž, ktorý zabezpečí poriadok a keď treba tak ťa usmerní, podporí alebo posunie, či určí a udrží hranice. On je celistvým dospelým človekom, ktorý v našom kruhu zastane úlohu pána, sprievodcu a hostiteľa. On je pre svoje okolie živým vzorom šťastnej bytosti – on je tým dobrým obrazom, môže byť pre teba živým bohom.
Znovuzrodenie do nového Sveta
Posvätný oheň v strede nášho kruhu je planúcim prúdom života, je to živé Božstvo. Patrí mu obeť prvého sústa spoločného jedla – je to dar na znak prepojenia, na znak úcty k duchovnému obrazu nášho spoločného celku.
To, čo mi už poslúžilo – to, čo ma už zbytočne ťaží – to sa patrí s vďakou odovzdať Zemi. Tej živej pravde, tej bytosti, ktorá je našou prijímajúcou a milujúcou základňou. Je to dar tej živej matici, ktorej sme všetci svojimi telami súčasťou. Obeť je obvetenie daru – sú to slová a vety vyjadrujúce vďaku a dôveru. Tieto slová od srdca dajú daru jeho šírku, význam a zmysel. Nezištné dávanie ti uľahčí otvoriť sa a prijímať: prijať pravdu a zosúladiť sa s novým vývojom.
Muž a žena vedomí si Boha a Zeme, vedomec a vedma, ded a baba, oni tvoria posvätný pár. Nie len im, na každého v kruhu pripadne úloha, postava, miesto v kole života. Každá guľôčka, každá korálka v reťazi ruženca má svoj význam. Každý z nás prítomných má svoju polohu a dôležitú úlohu. Okrem Boha a Zeme sú tu štyri živly a posvätný stred. Živly sú obdobia života celku, sú to štyri skupenstvá vody na Zemi, sú to štyri svetové strany, ktoré udržujú závitnicu priestoru a času. Stred je miesto prúdu života – posvätný oheň, tep a žiara všetkého, čím sme a čo nás spája – naše srdce. Smery priestoru dávajú dohromady sedmičku, nie náhodou spájanú so šťastím.
Tá droga, tá možno zatracovaná rastlinka či huba, je len malinkou časťou tohoto všetkého. Je len malým nástrojom, ktorý však náleží do rúk zodpovedným. Liek býva v nesprávnych rukách jedom. Veľa predurčí tvoj zámer a zámery ľudí, ktorí ťa obklopujú. Veľa ovplyvnia okolnosti pôvodu lieku – a hlavne pohnútky, s ktorými k veci pristúpiš. Cesta k uzdraveniu vedie z čistého a jasného volania duše, z túžby po celistvosti, po zdraví a prepojenosti. Naopak zvedavosť, nuda, napätie, zábava či rozptýlenie môžu byť veľmi nevhodnými pohnútkami.
Na počiatku stojí tvoje zásadné rozhodnutie – rozhodnutie ísť do toho naplno a celý. Vedz, že to, čo uvidíš, že to, čo sa ti otvorí – týka sa to len teba. Prijímaj tú pravdu, ktorá sa javí, nebojuj proti nej. Toto, čo vidíš, si ty – toto si tvoríš! Keď si v tom celý, rozdiel medzi tebou a druhými sa stiera. Nezasahuj do druhých! Určite nie z polohy obáv alebo strachu. Možno sa zľakneš, ale vedz, že je to práve dôvera, ktorá lieči. Vnímaj, prijímaj, dôveruj! Na začiatku si spravil rozhodnutie – rozhodnutie uvoľniť sa, oddať sa tomu celý. Drž sa tohto zámeru! Ak ti je ťažko, sústreď sa na svetlo ohňa. Uvoľni sa – nech sa deje čokoľvek – príde ráno, vyjde Slnko, bude nový deň!
Keď k veci pristúpiš, radím ti spraviť tak v spoločnosti ľudí, ktorých spája dôvera, spraviť tak v lone prírody, mimo rušivých vplyvov – v čarovnom kruhu bezpečia. Ak si u obradu osamote – tak ti prajem, nech si vo vedomom napojení na Boha a Zem, na živly závitnice siahajúcej od Zeme po Nebo – na Srdce, ktoré je všetkým – nech si v prúde. Pomôže ti čistý živý oheň a čistá živá voda. Pomôže ti sprievodca, ktorý podrží Svet bezpečia, kým ty sa môžeš pustiť a uvoľniť. Tvojím sprievodcom nemusí byť človek, môže ním byť úctyhodná divá bytosť, ktorú cítiš, napríklad starý strom.
Okamih, keď niečo končí a niečo začína, je veľmi citlivý. Je to okamih stvorenia. Aký bude ten nový svet, ktorý si vytvoríš? Obrad prechodu je len začiatok cesty. Je to tá ľahšia časť – tou zásadnou je naučiť sa v novom svete žiť: dokázať začleniť nové zážitky do svojho života, do víru každodennosti. Si novým človekom a všetko bude iné, každý vzťah odpovie inak. Nie ten výlet za zážitkom a zmenou, ale začlenenie zmeny je tá výzva. Až tento zdar bude tým uzdravením, po ktorom celou dušou túžiš.
„Súčasná veda, tým že pokladá holotropné stavy vedomia za príznaky choroby, takto patologizuje celú históriu duchovného vývoja ľudstva. Prejavuje sa neúctou a arogantným prístupom k celé storočia trvajúcemu duchovnému, rituálnemu a kultúrnemu životu predindustriálnych spoločností i duchovnej praxe ľudí žijúcich v dnešnej dobe. Z tohto pohľadu má zo všetkých spoločností správny a presný názor na všetky otázky bytia jedine intelektuálna elita priemyselnej civilizácie, ktorá sa hlási k monistickému materializmu súčasnej vedy. Všetci ostatní, ktorí tento názor nezdieľajú, sú považovaní za primitívov, nevzdelancov alebo zblúdencov. Systematické štúdium rôznych foriem holotropných stavov, ktoré v priebehu niekoľkých posledných desaťročí realizovali klinickí lekári používajúci psychedelickú terapiu i rôzne vysoko účinné zážitkové psychoterapie, ďalej thanatológovia, antropológovia, jungiánski analytici alebo výskumníci zaoberajúci sa meditáciou a biologickou spätnou väzbou, dokázalo, že súčasná psychológia a psychiatria, tým, že odmieta mystické zážitky a pokladá ich za prejavy mozgovej poruchy neznámeho pôvodu, sa dopúšťa závažnej chyby. Tieto nové poznatky podnietili rozvoj transpersonálnej psychológie, vednej disciplíny skúmajúcej spiritualitu z vlastného hľadiska, a nie z perspektívy materialistickej paradigmy.“ – Stanislav Grof. Psychologie budoucnosti. Poznatky a poučení z moderního výskumu vědomí. Strana 230. Preložené.
Skvelý článok, naozaj som si ho užil. Možno nie všetko je napísané úlne jasne.. ale aspoň je o to viac záhadný …,
s láskou a v láske, v prítomnom okamihu Mike Satori,
p.s: svoje prežité postrehy, osobnú životnú skúsenosť ale tiež veci naštudované zdielam tu: https://www.facebook.com/sebarozvoj.motivacia.inspiracia.mikesatori
Ďakujem za príjemné slová.